Marcos 8
8
Jesúcã cuatro mil basocare yarigue ecarigue
(Mt 15:32-39; Mc 6:30-44)
1Tibʉrecorire pajʉ basoca Jesús cʉtiropʉra neãpoyura tamʉ. Tairo tigʉ Jesús cʉ̃jãcã yare petiñerõcã ĩñagʉ̃ Jesús cʉ̃ buerare sioco abiro ĩyugʉ:
2—Yʉ ãnijãrẽ basocare bopacaĩñarẽ tʉoiña. Merẽ cʉ̃jã yʉmena itiabʉrecopʉ neãwã. Cʉ̃jã yarigueno icãta cʉoheriwa. 3Tairo tigʉ yaherarena yʉcã cʉ̃jãyawiseripʉ coepʉtʉañerõcã ñuheriga. No ma decono ʉasãcametʉa ñacũmuãsubogawa. Merẽ ãpẽrã yoajoropʉ watiariara ñawã ―ĩyugʉ Jesús.
4Cʉ̃ buera Jesúre yʉyura:
—¿Marĩ ano basoca manirõ yoaropʉre nonope yarigue bʉanirã ãnijã patore yarigue ecabogari? ―ĩyura.
5Jesús cʉ̃jãrẽ:
—¿Noquẽ panpagari cʉori mʉjã? ―sãĩñayugʉ.
Cʉ̃jã cʉ̃rẽ:
—Sietepaga cʉo ―ĩyura.
6Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã Jesús basocare yepapʉ duidotiyugʉ. Siro siete panpagarire ne cʉ̃ Pacʉ Manigʉ̃rẽ ʉseare nʉniyugʉ. Tairo tituwagʉra pemutõsã cʉ̃ buerare nʉniyugʉ basocare batodotigʉ. Cʉ̃jã tairora tiyura. 7Ĩñerõcã waigãcãrẽ pẽrãgã cʉoyura. Jesús cʉ̃jãcãrẽ ne cʉ̃ Pacʉre ʉseare nʉniyugʉ. Nʉnituwagʉra cotoarora batodotiyugʉ. 8Nipetira basoca yariguere yara yayapira pʉtʉawa. Siro cʉ̃jãcã yadʉariguere dʉsarere siete piserijoro dadaro seneõyura. 9Tiere yariara cuatro mil watoanojoro niyura. Tiesiro Jesús cʉ̃jãrẽ cʉ̃jãyawiseripʉ pʉtʉadotiyugʉ. 10Jesús cʉ̃jãrẽ uitʉocotuwa cʉ̃ bueramena doriacũmuãpʉ mʉãsãwa Dalmanuta wãmecʉtiriditapʉ warisuayugʉ.
Fariseo basocacã Jesúre tiẽñodotirigue
(Mt 16:1-4; Lc 12:54-56)
11Jesúcã cʉ̃ bueramena topʉ nirĩwatoa fariseo basoca cʉ̃ cʉtiropʉ ea cʉ̃mena tutuaro cametuti wederucũrã eayura. Cʉ̃rẽ cʉ̃jãcã borepere ticũmugʉ̃ eañerõcã bora, ninorã Manigʉ̃cã ticoyorigʉra ñarĩ ĩmasĩrugaremena cʉ̃rẽ cʉ̃ye tutuaremena ĩcãwãme tiẽñodotiyura.#Mt 12:38; Lc 11:16; Jn 6:30.
12Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã Jesúpe ñañarõ tʉoiñagʉ̃ pupea yerisãnʉcãjea cʉ̃jãrẽ abiro ĩyugʉ:
—¿Dairo tira mʉjã anocawatoa macãrã ĩcãwãmeno tiẽñodotira sãĩrĩ?#Mt 12:39; 16:4; Lc 11:29. Diamacãrã mʉjãrẽ wedegʉda: Icãta ĩcãwãmenopera tiẽñoheriga ―ĩyugʉ.
13Tora abiro cʉ̃jãrẽ ĩmocã cʉ̃jãrẽ cõãwʉmʉãgʉ̃ upatuti doriacũmuãpʉra mʉãsãwa titara ainʉãpʉ tĩãsuyugʉ.
Fariseo basocaya levaduramena Jesúcã queore buerigue
14Titara ainʉãpʉ tĩãwara Jesús buera cʉ̃jãcã yatere acõbomocãyura. Tairo tira doriacũmuãpʉre pan ĩcãgara cʉoyura. 15Jesús atiere ñurõ tiya ĩgʉ̃ cʉ̃jãrẽ abiro ĩyugʉ:
—Mʉjã fariseo basocaye pan pumasãñerõcã tirere ĩñerõcã Herodeye pan pumasãñerõcã tirere ñurõ tʉomasĩña ―ĩyugʉ.#Lc 12:1.
16Cʉ̃ buerape tiere tʉomasĩhera cʉ̃jãbasurupe: “marĩcã panrẽ cʉoheriñerõcã ĩñanigʉ̃ tairo ĩgʉ̃ tigawi” ĩyura.
17Buri Jesúpe cʉ̃jãcã tairo ĩrẽrẽ masĩnigʉ̃ abiro ĩyugʉ:
—¿Dairo tira mʉjã pan cʉoheri ĩrĩ? ¿Marĩcʉ̃ mʉjã tʉomasĩherijomocã; icãta abiro biro ya ĩmasĩherijomocãrĩ? ¿Mʉjãye tʉomasĩrẽrẽ dairojoro biare cʉomocãrĩ? 18Mʉjãya caperimena yʉcã tirere ĩñacaperacãrã ĩñamasĩheri. Mʉjãya camuperimena yʉcã ĩrẽrẽ tʉocaperacã tʉomasĩheri. Tosʉgueropʉ yʉcã tiriguere wãcũherijomocã. 19Yʉcã ĩcãõpʉcʉñe panpagamena cinco mil watoano basocare batoñerõcã ¿mʉjã noquẽ piseri yadʉariguere seneõrĩ? ―ĩyugʉ.
Cʉ̃ buera cʉ̃rẽ yʉyura:
—Doce piseri dadare seneõwʉ̃ ―ĩyura.#Mc 6:43.
20Jesús cʉ̃jãrẽ ĩnemoyugʉ:
—Apeyecãrẽ yʉcã siete panpagamenarã cuatro mil basocare batoñerõcãcãrẽ ¿mʉjã noquẽ piseri seneõrĩ? ―ĩyugʉ. Cʉ̃jã yʉyura:
—Siete piseri dadare seneõwʉ̃ ―ĩyura.#Mc 8:8.
21Jesúpe cʉ̃jãrẽ ĩnemoyugʉ:
—¿Topʉare tiere masĩcaperacãrã dairo tira yʉcã tutuare cʉorere ĩñamasĩheriri marĩcʉ̃? ―ĩyugʉ.
Jesúcã Betsaidapʉ caperi ĩñabʉahegʉre ñujeañerõcã tirigue
22Jesús cʉ̃ bueramena titarare tĩãwarucũgʉ̃ Betsaida wãmecʉtirimacãpʉ tĩãjeayugʉ. Topʉ cʉ̃jãcã earo Jesús cʉtiro ĩcʉ̃ caperi ĩñabʉahegʉre nejeayura. Nejea:
—Ãnirẽ ñapeo ñujeañerõcã tiya ―ĩ sãĩyura.
23Tairo cʉ̃jãcã ĩñerõcã Jesús caperi ĩñabʉahegʉya wãmopʉ ñe macã tʉsaropʉ newayugʉ. Jesús caperi ĩñabʉahegʉre ʉsecoamena cʉ̃ya caperipʉ tuʉ̃cʉ̃ cʉ̃rẽ ñapeoyugʉ. Tairo tituwanʉcõ cʉ̃rẽ sãĩñayugʉ:
—¿Mʉrẽ apeyeno bauri? ―ĩyugʉ.
24Caperi ĩñabʉahegʉ nimoãrigʉ ĩñasocoayugʉ. Tairo tigʉ abiro ĩyugʉ:
—Basocare ĩña ĩñagʉ̃pʉa. Buri yʉcʉpagʉra abiro baura camesãñerõcã ĩña ―ĩyugʉ.
25Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã Jesús upatutira tamʉ cʉ̃rẽ cʉ̃ya caperipʉ ñapeonemoyugʉ. Topʉra nipetirere ñurõ baure ĩña camewioconʉcõ ñugʉ̃ diaremanigʉ̃ pʉtʉagʉ eayugʉ sua. 26Jesús cʉ̃rẽ ĩyugʉ:
—Diamacãrã mʉyawipʉ coepʉtʉasuya. Macãpʉre piyatinemoherimocãña. Tairora icãta ĩcʉ̃norẽ tomacʉ̃rẽ yʉca mʉrẽ ñujeañerõcã tiariguere wedeherimocãña ―ĩyugʉ Jesús.
Pedrocã Jesúre “Mʉ Manigʉ̃cã ñeyorigʉ ña” ĩrigue
(Mt 16:13-20; Lc 9:18-21)
27Atiesiro Jesús cʉ̃ bueramena Cesarea Filipo wãmecʉtirimacã cʉtiro nirĩmacãrĩpʉ wayugʉ. Topʉ mapʉ cʉ̃jãcã warucũrĩwatoa Jesús cʉ̃ buerare sãĩñayugʉ:
—Basoca yʉre wederucũrã ¿yʉre noã ñarĩ cʉ̃ ĩrĩ? ―ĩyugʉ.
28Cʉ̃jãpe cʉ̃rẽ yʉyura:
—Ĩcãrã mʉrẽ ‘Juan wãmeõtiribasocʉ ñawĩ’; ãpẽrã ‘Sʉgueropʉmacʉ̃ Manigʉ̃ye quetire wedesʉgueribasocʉ Elíanigʉ̃ ñawĩ’ ĩñerõcã ãpẽrãcã ‘Ĩcʉ̃ Manigʉ̃ye quetire wedesʉgueribasocamenamacʉ̃ nirigʉ ñawĩ’ ĩwã ―ĩyura.
29Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã:
—Topʉare mʉjãquẽna ¿yʉre noã ñarĩ ĩrĩ? ―ĩ sãĩñayugʉ.
Cʉ̃cã cʉ̃jãrẽ tairo ĩ sãĩñerõcã Pedrope yʉyugʉ:
—Mʉ Manigʉ̃cã ticoyorigʉ Cristo ña ―ĩyugʉ.#Jn 6:68-69.
30Pedrocã tairo ĩãriguere Jesús cʉ̃ buerare:
—Mʉjã icãta ãpẽrãrẽ tiere wederametiwa ―ĩyugʉ.
Jesús cʉ̃cã cõwõãte maquẽrẽ wederigue
31Tuwanʉcõ Jesús cʉ̃ buerare abiro ĩ buesocoyugʉ:
—Yʉ Nipetira Sõwʉ̃rẽ bʉtoro posaro nirõãcu. Ĩñerõcã judío basoca bʉtoa dotirare, paia nirũpãrãrẽ, Moisécã ojariguere bueribasocare boyohegʉ nigʉacu. Yʉre sĩãcõãmocãrãgawa. Buri yʉpe itiabʉreco waremenarã tamʉ masãsugʉacu ―ĩyugʉ.
32Atiere ñurõ tʉomasĩrõrã cʉ̃jãrẽ wedememacũmumocãyugʉ. Pedrope tairo ĩrẽrẽ tʉogʉ Jesúre aperope newʉmʉã tinigʉ̃ tutuaromena:
—¡Mʉcã ĩãriarora abirora mʉrẽ icãta waherimocãro! ―ĩyugʉ.
33Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã Jesúpe camenʉcãti cʉ̃ buerare ĩñacõã Pedrore tutiyugʉ. Abiro ĩyugʉ:
—¡Mʉ wãtĩã nirũpʉ̃ yʉ cʉtirore waya! Mʉ Manigʉ̃cã borere wãcũheri. Mʉ basocacã wãcũrõrã abirope wãcũ ―ĩyugʉ.
34Siro Jesús cʉ̃ buerare ĩñerõcã basocacãrẽ sioco abiro ĩ wedeyugʉ:
—Ĩcʉ̃ yʉre wedewõquetaturugagʉno cʉcã tirugariwãmerẽ tiherimocãro. Yʉre quetature wapa ñañarõ tiyocapeicã curusare apagʉra abiro icãta pitiro manirõ yʉre quetaturucũgʉ̃ niãro. 35Yʉre wedewõrẽ wapamena cʉ̃rẽ ñañarõ tiñerõcã cʉ̃ye catirere atiditapʉre camewitiruganigʉ̃ ‘cʉ̃rẽ yʉ masĩheri’ ĩgʉ̃no catire petiherere diogʉagawi. Buri ãpĩpe cʉ̃rẽ ñañarõ ticapetacãrã yʉre wedewõduro manirõ ‘yʉ cʉ̃rẽ masĩ’ ĩrẽ wapamena tairora ñurẽ quetire wedewõrẽ wapamena cʉ̃ye catirere atiditapʉre diogʉ eagʉno catire petiherere cʉogʉagawi. 36¿Ñenorẽ wapatagʉagari ĩcʉ̃ atibʉreco maquẽ nipetirere cʉopeticapeicãrã cʉ̃ya catirepere diocõãgʉ̃ eagʉ? Atibʉreco maquẽ wadore wãcũgʉ̃, cʉ̃cã cõwõãriasiro, pecamepʉ cõãyogʉagawi. 37Cʉ̃ya yeripũnarẽ pecamepʉ waherimocãro ĩgʉ̃, Manigʉ̃rẽ apeyenomena icãta wapatimasĩherigawi. 38Atibʉreco macãrã basoca ñañarẽ tiribasoca ĩñacoropʉ ĩñerõcã yʉre wedewõhera ĩñacoropʉ yʉre wedewõrẽrẽ, yaye queti buerere bobogʉ ‘yʉ cʉ̃rẽ masĩheri’ ĩñerõcã yʉ Nipetira Sõwʉ̃cã upatuti atibʉrecopʉre yʉpacʉ asibateremena, cʉ̃rẽ wedecoteramena watigʉ yʉcã cʉ̃rẽ bobogʉ ‘cʉ̃rẽ masĩheri’ ĩgʉacu ―ĩyugʉ Jesús.
Currently Selected:
Marcos 8: yui
Highlight
Share
ਕਾਪੀ।

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2026, SIL Global. All rights reserved.
Marcos 8
8
Jesúcã cuatro mil basocare yarigue ecarigue
(Mt 15:32-39; Mc 6:30-44)
1Tibʉrecorire pajʉ basoca Jesús cʉtiropʉra neãpoyura tamʉ. Tairo tigʉ Jesús cʉ̃jãcã yare petiñerõcã ĩñagʉ̃ Jesús cʉ̃ buerare sioco abiro ĩyugʉ:
2—Yʉ ãnijãrẽ basocare bopacaĩñarẽ tʉoiña. Merẽ cʉ̃jã yʉmena itiabʉrecopʉ neãwã. Cʉ̃jã yarigueno icãta cʉoheriwa. 3Tairo tigʉ yaherarena yʉcã cʉ̃jãyawiseripʉ coepʉtʉañerõcã ñuheriga. No ma decono ʉasãcametʉa ñacũmuãsubogawa. Merẽ ãpẽrã yoajoropʉ watiariara ñawã ―ĩyugʉ Jesús.
4Cʉ̃ buera Jesúre yʉyura:
—¿Marĩ ano basoca manirõ yoaropʉre nonope yarigue bʉanirã ãnijã patore yarigue ecabogari? ―ĩyura.
5Jesús cʉ̃jãrẽ:
—¿Noquẽ panpagari cʉori mʉjã? ―sãĩñayugʉ.
Cʉ̃jã cʉ̃rẽ:
—Sietepaga cʉo ―ĩyura.
6Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã Jesús basocare yepapʉ duidotiyugʉ. Siro siete panpagarire ne cʉ̃ Pacʉ Manigʉ̃rẽ ʉseare nʉniyugʉ. Tairo tituwagʉra pemutõsã cʉ̃ buerare nʉniyugʉ basocare batodotigʉ. Cʉ̃jã tairora tiyura. 7Ĩñerõcã waigãcãrẽ pẽrãgã cʉoyura. Jesús cʉ̃jãcãrẽ ne cʉ̃ Pacʉre ʉseare nʉniyugʉ. Nʉnituwagʉra cotoarora batodotiyugʉ. 8Nipetira basoca yariguere yara yayapira pʉtʉawa. Siro cʉ̃jãcã yadʉariguere dʉsarere siete piserijoro dadaro seneõyura. 9Tiere yariara cuatro mil watoanojoro niyura. Tiesiro Jesús cʉ̃jãrẽ cʉ̃jãyawiseripʉ pʉtʉadotiyugʉ. 10Jesús cʉ̃jãrẽ uitʉocotuwa cʉ̃ bueramena doriacũmuãpʉ mʉãsãwa Dalmanuta wãmecʉtiriditapʉ warisuayugʉ.
Fariseo basocacã Jesúre tiẽñodotirigue
(Mt 16:1-4; Lc 12:54-56)
11Jesúcã cʉ̃ bueramena topʉ nirĩwatoa fariseo basoca cʉ̃ cʉtiropʉ ea cʉ̃mena tutuaro cametuti wederucũrã eayura. Cʉ̃rẽ cʉ̃jãcã borepere ticũmugʉ̃ eañerõcã bora, ninorã Manigʉ̃cã ticoyorigʉra ñarĩ ĩmasĩrugaremena cʉ̃rẽ cʉ̃ye tutuaremena ĩcãwãme tiẽñodotiyura.#Mt 12:38; Lc 11:16; Jn 6:30.
12Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã Jesúpe ñañarõ tʉoiñagʉ̃ pupea yerisãnʉcãjea cʉ̃jãrẽ abiro ĩyugʉ:
—¿Dairo tira mʉjã anocawatoa macãrã ĩcãwãmeno tiẽñodotira sãĩrĩ?#Mt 12:39; 16:4; Lc 11:29. Diamacãrã mʉjãrẽ wedegʉda: Icãta ĩcãwãmenopera tiẽñoheriga ―ĩyugʉ.
13Tora abiro cʉ̃jãrẽ ĩmocã cʉ̃jãrẽ cõãwʉmʉãgʉ̃ upatuti doriacũmuãpʉra mʉãsãwa titara ainʉãpʉ tĩãsuyugʉ.
Fariseo basocaya levaduramena Jesúcã queore buerigue
14Titara ainʉãpʉ tĩãwara Jesús buera cʉ̃jãcã yatere acõbomocãyura. Tairo tira doriacũmuãpʉre pan ĩcãgara cʉoyura. 15Jesús atiere ñurõ tiya ĩgʉ̃ cʉ̃jãrẽ abiro ĩyugʉ:
—Mʉjã fariseo basocaye pan pumasãñerõcã tirere ĩñerõcã Herodeye pan pumasãñerõcã tirere ñurõ tʉomasĩña ―ĩyugʉ.#Lc 12:1.
16Cʉ̃ buerape tiere tʉomasĩhera cʉ̃jãbasurupe: “marĩcã panrẽ cʉoheriñerõcã ĩñanigʉ̃ tairo ĩgʉ̃ tigawi” ĩyura.
17Buri Jesúpe cʉ̃jãcã tairo ĩrẽrẽ masĩnigʉ̃ abiro ĩyugʉ:
—¿Dairo tira mʉjã pan cʉoheri ĩrĩ? ¿Marĩcʉ̃ mʉjã tʉomasĩherijomocã; icãta abiro biro ya ĩmasĩherijomocãrĩ? ¿Mʉjãye tʉomasĩrẽrẽ dairojoro biare cʉomocãrĩ? 18Mʉjãya caperimena yʉcã tirere ĩñacaperacãrã ĩñamasĩheri. Mʉjãya camuperimena yʉcã ĩrẽrẽ tʉocaperacã tʉomasĩheri. Tosʉgueropʉ yʉcã tiriguere wãcũherijomocã. 19Yʉcã ĩcãõpʉcʉñe panpagamena cinco mil watoano basocare batoñerõcã ¿mʉjã noquẽ piseri yadʉariguere seneõrĩ? ―ĩyugʉ.
Cʉ̃ buera cʉ̃rẽ yʉyura:
—Doce piseri dadare seneõwʉ̃ ―ĩyura.#Mc 6:43.
20Jesús cʉ̃jãrẽ ĩnemoyugʉ:
—Apeyecãrẽ yʉcã siete panpagamenarã cuatro mil basocare batoñerõcãcãrẽ ¿mʉjã noquẽ piseri seneõrĩ? ―ĩyugʉ. Cʉ̃jã yʉyura:
—Siete piseri dadare seneõwʉ̃ ―ĩyura.#Mc 8:8.
21Jesúpe cʉ̃jãrẽ ĩnemoyugʉ:
—¿Topʉare tiere masĩcaperacãrã dairo tira yʉcã tutuare cʉorere ĩñamasĩheriri marĩcʉ̃? ―ĩyugʉ.
Jesúcã Betsaidapʉ caperi ĩñabʉahegʉre ñujeañerõcã tirigue
22Jesús cʉ̃ bueramena titarare tĩãwarucũgʉ̃ Betsaida wãmecʉtirimacãpʉ tĩãjeayugʉ. Topʉ cʉ̃jãcã earo Jesús cʉtiro ĩcʉ̃ caperi ĩñabʉahegʉre nejeayura. Nejea:
—Ãnirẽ ñapeo ñujeañerõcã tiya ―ĩ sãĩyura.
23Tairo cʉ̃jãcã ĩñerõcã Jesús caperi ĩñabʉahegʉya wãmopʉ ñe macã tʉsaropʉ newayugʉ. Jesús caperi ĩñabʉahegʉre ʉsecoamena cʉ̃ya caperipʉ tuʉ̃cʉ̃ cʉ̃rẽ ñapeoyugʉ. Tairo tituwanʉcõ cʉ̃rẽ sãĩñayugʉ:
—¿Mʉrẽ apeyeno bauri? ―ĩyugʉ.
24Caperi ĩñabʉahegʉ nimoãrigʉ ĩñasocoayugʉ. Tairo tigʉ abiro ĩyugʉ:
—Basocare ĩña ĩñagʉ̃pʉa. Buri yʉcʉpagʉra abiro baura camesãñerõcã ĩña ―ĩyugʉ.
25Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã Jesús upatutira tamʉ cʉ̃rẽ cʉ̃ya caperipʉ ñapeonemoyugʉ. Topʉra nipetirere ñurõ baure ĩña camewioconʉcõ ñugʉ̃ diaremanigʉ̃ pʉtʉagʉ eayugʉ sua. 26Jesús cʉ̃rẽ ĩyugʉ:
—Diamacãrã mʉyawipʉ coepʉtʉasuya. Macãpʉre piyatinemoherimocãña. Tairora icãta ĩcʉ̃norẽ tomacʉ̃rẽ yʉca mʉrẽ ñujeañerõcã tiariguere wedeherimocãña ―ĩyugʉ Jesús.
Pedrocã Jesúre “Mʉ Manigʉ̃cã ñeyorigʉ ña” ĩrigue
(Mt 16:13-20; Lc 9:18-21)
27Atiesiro Jesús cʉ̃ bueramena Cesarea Filipo wãmecʉtirimacã cʉtiro nirĩmacãrĩpʉ wayugʉ. Topʉ mapʉ cʉ̃jãcã warucũrĩwatoa Jesús cʉ̃ buerare sãĩñayugʉ:
—Basoca yʉre wederucũrã ¿yʉre noã ñarĩ cʉ̃ ĩrĩ? ―ĩyugʉ.
28Cʉ̃jãpe cʉ̃rẽ yʉyura:
—Ĩcãrã mʉrẽ ‘Juan wãmeõtiribasocʉ ñawĩ’; ãpẽrã ‘Sʉgueropʉmacʉ̃ Manigʉ̃ye quetire wedesʉgueribasocʉ Elíanigʉ̃ ñawĩ’ ĩñerõcã ãpẽrãcã ‘Ĩcʉ̃ Manigʉ̃ye quetire wedesʉgueribasocamenamacʉ̃ nirigʉ ñawĩ’ ĩwã ―ĩyura.
29Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã:
—Topʉare mʉjãquẽna ¿yʉre noã ñarĩ ĩrĩ? ―ĩ sãĩñayugʉ.
Cʉ̃cã cʉ̃jãrẽ tairo ĩ sãĩñerõcã Pedrope yʉyugʉ:
—Mʉ Manigʉ̃cã ticoyorigʉ Cristo ña ―ĩyugʉ.#Jn 6:68-69.
30Pedrocã tairo ĩãriguere Jesús cʉ̃ buerare:
—Mʉjã icãta ãpẽrãrẽ tiere wederametiwa ―ĩyugʉ.
Jesús cʉ̃cã cõwõãte maquẽrẽ wederigue
31Tuwanʉcõ Jesús cʉ̃ buerare abiro ĩ buesocoyugʉ:
—Yʉ Nipetira Sõwʉ̃rẽ bʉtoro posaro nirõãcu. Ĩñerõcã judío basoca bʉtoa dotirare, paia nirũpãrãrẽ, Moisécã ojariguere bueribasocare boyohegʉ nigʉacu. Yʉre sĩãcõãmocãrãgawa. Buri yʉpe itiabʉreco waremenarã tamʉ masãsugʉacu ―ĩyugʉ.
32Atiere ñurõ tʉomasĩrõrã cʉ̃jãrẽ wedememacũmumocãyugʉ. Pedrope tairo ĩrẽrẽ tʉogʉ Jesúre aperope newʉmʉã tinigʉ̃ tutuaromena:
—¡Mʉcã ĩãriarora abirora mʉrẽ icãta waherimocãro! ―ĩyugʉ.
33Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã Jesúpe camenʉcãti cʉ̃ buerare ĩñacõã Pedrore tutiyugʉ. Abiro ĩyugʉ:
—¡Mʉ wãtĩã nirũpʉ̃ yʉ cʉtirore waya! Mʉ Manigʉ̃cã borere wãcũheri. Mʉ basocacã wãcũrõrã abirope wãcũ ―ĩyugʉ.
34Siro Jesús cʉ̃ buerare ĩñerõcã basocacãrẽ sioco abiro ĩ wedeyugʉ:
—Ĩcʉ̃ yʉre wedewõquetaturugagʉno cʉcã tirugariwãmerẽ tiherimocãro. Yʉre quetature wapa ñañarõ tiyocapeicã curusare apagʉra abiro icãta pitiro manirõ yʉre quetaturucũgʉ̃ niãro. 35Yʉre wedewõrẽ wapamena cʉ̃rẽ ñañarõ tiñerõcã cʉ̃ye catirere atiditapʉre camewitiruganigʉ̃ ‘cʉ̃rẽ yʉ masĩheri’ ĩgʉ̃no catire petiherere diogʉagawi. Buri ãpĩpe cʉ̃rẽ ñañarõ ticapetacãrã yʉre wedewõduro manirõ ‘yʉ cʉ̃rẽ masĩ’ ĩrẽ wapamena tairora ñurẽ quetire wedewõrẽ wapamena cʉ̃ye catirere atiditapʉre diogʉ eagʉno catire petiherere cʉogʉagawi. 36¿Ñenorẽ wapatagʉagari ĩcʉ̃ atibʉreco maquẽ nipetirere cʉopeticapeicãrã cʉ̃ya catirepere diocõãgʉ̃ eagʉ? Atibʉreco maquẽ wadore wãcũgʉ̃, cʉ̃cã cõwõãriasiro, pecamepʉ cõãyogʉagawi. 37Cʉ̃ya yeripũnarẽ pecamepʉ waherimocãro ĩgʉ̃, Manigʉ̃rẽ apeyenomena icãta wapatimasĩherigawi. 38Atibʉreco macãrã basoca ñañarẽ tiribasoca ĩñacoropʉ ĩñerõcã yʉre wedewõhera ĩñacoropʉ yʉre wedewõrẽrẽ, yaye queti buerere bobogʉ ‘yʉ cʉ̃rẽ masĩheri’ ĩñerõcã yʉ Nipetira Sõwʉ̃cã upatuti atibʉrecopʉre yʉpacʉ asibateremena, cʉ̃rẽ wedecoteramena watigʉ yʉcã cʉ̃rẽ bobogʉ ‘cʉ̃rẽ masĩheri’ ĩgʉacu ―ĩyugʉ Jesús.
Currently Selected:
:
Highlight
Share
ਕਾਪੀ।

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2026, SIL Global. All rights reserved.