Marcos 15
15
Jesúre Pilato cʉtiropʉ neãrigue
(Mt 27:1-2, 11-14; Lc 23:1-5; Jn 18:28-38)
1Boweduicumurĩwatoa judío basoca bʉtoa dotira, paia nirũpãrã ĩñerõcã Moisécã ojariguere bueribasoca ãnijãrã judío basocare dotira Nirũpãrã Neãporibasoca wãmecʉtira neãpo Jesúre cʉ̃jãcã tiatemaquẽrẽ wederucũyura. Tuwanʉcõ Jesúre sianirã Roma macãrã nirũpʉ̃ Poncio Pilato cʉtiropʉ newayura.#15:1 Ãnijã itiaburi Israelyabumacãrãrẽ nipetira nirũpãrãsotoa nirũpãrã niriara niwã. Cʉ̃jãrã pecamasãyemena Junta Suprema wãmecʉtira niyura. Setenta y unojoro niyura nipetira (Lc 22:66).
2Pilato Jesúre sãĩñayugʉ:
—¿Mʉrã ñarĩ judío basoca nirũpʉ̃? ―ĩyugʉ.
Jesús cʉ̃rẽ yʉyugʉ:
—Mʉcã ĩrõrã abiro yʉra ña ―ĩyugʉ.
3Paia nirũpãrã Pilatopʉre Jesúre paje wedesãyura. 4Toquẽpato cʉ̃rẽ wedesãrẽrẽ tʉogʉ Pilato upatuti Jesúre sãĩñanemoyugʉ:
—¿Mʉ cʉ̃jãrẽ yʉheriri? Ĩñaña cʉ̃jã mʉrẽ pajejoro wedesãrã yawa ―ĩyugʉ.
5Jesúpe icãta yʉhericametʉocomocãyugʉ. Cʉ̃cã tairo tora abiro yʉheriñerõcã ĩñagʉ̃ Pilatope ĩñamaniãsugʉ pʉtʉayugʉ.
Jesúre sĩãdotirigue
(Mt 27:15-31; Lc 23:13-25; Jn 18:38–19:16)
6Cʉmarĩcãrõ Pascua bosebʉreco niñerõcã Pilato ĩcʉ̃ peresupʉ nigʉ̃rẽ basocacã duwiocodotigʉre wiorecʉtiyugʉ. 7Tocawatoare ĩcʉ̃ Barrabás wãmecʉtigʉ Roma macãrã nirũpãrãrẽ cametʉanʉcãrigʉ ãpẽrã cʉ̃mena basocare sĩãriaramena peresupʉ niyugʉ. 8Pajʉ basoca Pilato cʉtiropʉ ea “mʉcã bosebʉreco niñerõcã ticucũãriaronorã tiya” ĩ sãĩsocoayura.
9Pilato cʉ̃jãrẽ yʉyugʉ:
—¿Mʉjã judío basoca nirũpʉ̃rẽ duwiocoñerõcã bogari? ―ĩyugʉ.
10Pilato paia nirũpãrãcã Jesúre ĩñatutiremena wiyorere ĩñamasĩmocãyugʉ.
11Tairo tira cʉ̃jã Pilatocã Jesúre duwiocorugañerõcã paia nirũpãrã basocare caribibateñerõcã tinirã Barrabápere duwiocoya ĩ sãĩñerõcã tiyura.
12Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ Pilatope:
—¿Topʉare mʉjãcã judío basoca nirũpʉ̃ ñawĩ ĩgʉ̃rẽ dairo tiñerõcã bogari? ―ĩyugʉ.
13Cʉ̃jã cʉ̃rẽ caribiremena abiro ĩ yʉyura:
—¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãña! ―ĩyura.
14Pilatope:
—Mʉjã wedeya. ¿Mʉjãcã tairo ĩñerõcã cʉ̃ ñeno ñañarẽrẽ tiari? ―ĩyugʉ.
Buri basocape upatutira sotoa bʉtoro abiro ĩ caribinemocoyura:
—¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãña! ―ĩyura.
15Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ Pilato basocamena ñurõ pʉtʉarugagʉ Barrabáre wiocomocãyugʉ. Siro Jesúpere bapedotituwarosiro surarapʉre cʉ̃rẽ wiyomocãyugʉ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãdotigʉ.
16Tairo tira Pilatoyara surara cʉ̃jãyawi pupea macã yepapʉ nesãwa nipetira surarare pisuneõ Jesúre betoanʉcãjeayura. 17Topʉ cʉ̃jã Jesúre ĩcãrõ sutiro bʉtoro sõãrõrẽ nirũpãrã sãñarõnorẽ sãõ, ĩcãbeto potamena sepatariabeto tinirã cʉ̃ya dʉpowʉpʉre peoyura. 18Tituwanirã:
—¡Ʉseapeoya judío basoca nirũpʉ̃rẽ! ―ĩ caribi buiepeyura.
19Yucʉgʉmena cʉ̃ya dʉpowʉre paicãyura. Ʉsecoa eotuicãyura. Ãsʉ̃rʉ̃poperimena ñanuãrucũ cʉ̃rẽ buiepeyura. 20Cʉ̃rẽ buiepeariasiro cʉ̃jãcã cʉ̃rẽ sutiro ñurõ sõãrõ sãmoãriarore tuwene cʉ̃yaro sutiro niãriaropere sãõnirã cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãrã wara macã tʉsaropʉ neãsuyura.
Jesúre curusapʉ papatu sĩãcõãrigue
(Mt 27:32-44; Lc 23:26-43; Jn 19:17-27)
21Jesúre cʉ̃jãcã newʉmʉãrõpʉre ĩcʉ̃ basocʉ Simón Cirene wãmecʉtirimacã macʉ̃ Alejandro, Rufo pacʉ macã tʉsaropʉ niãrigʉ pʉtʉatigʉre cʉ̃cã topʉ cametʉañerõcã ĩñarã Jesúcã apawʉmʉãrĩ curusare cʉ̃rẽ tutuaromena apadotiyura.
22Jesúre Gólgota wãmecʉtiropʉ newayura. (Gólgota: “basocʉ dʉpowʉ boaweariacoro” ĩrugaro ya.) 23Topʉ pũnirẽ tʉoiñaherimocãro ĩrã sʉore mirra wãmecʉtirere ʉsedica ocomena ajiariguere tĩãmiyura. Buri Jesúpe sĩniheriyugʉ. 24Siro cʉ̃jã cʉ̃rẽ curusapʉ papatu newʉmʉõnʉcõyura cʉ̃rẽ cõwõãro ĩrã. Surarape cʉ̃ya sutimena pʉtʉaradara cʉ̃jãbasurupe came ĩbʉaepeyura dienomenape pʉtʉaragari ĩrã.#Sal 22:18.
25Jesúre curusapʉ papatu newʉmʉõnʉcõrĩwatoa menamegãsãñurõ nuevejoro niyuro. 26Basocacã cʉ̃rẽ wedesãriawãmerã cʉ̃ya dʉpowʉsotoarena ĩcã taboapĩpʉ “Atieye wapamena ãni cõwõãwĩ” ĩrĩpĩrẽ turiara niwã. Tipĩ abiro ĩyuro: « judío basoca nirũpʉ̃ ñawĩ» ĩyuro. 27Jesúmenarẽ ãpẽrã pʉ̃ãrã cametʉanʉcãrĩbasocare curusapʉ papatu newʉmʉõnʉcõyura. Ĩcʉ̃rẽ cʉ̃ diamacãpanepe ãpĩrẽ acũnʉãpanepe nʉcõyura. 28Cʉ̃jãcã tairo tirera Manigʉ̃ye wederucũrẽrẽ ojariapũrĩpʉ ojayoriarora abirora queoro waro tiyuro. Abiro ojayoriaro niwʉ̃: «Cʉ̃ ñañarẽ tigʉra abiro ñañarãmenarã cõwõãgʉagawi» ĩ ojayoriaro niwʉ̃.#Is 53:12.
29Basoca Jesús cʉtiro cametʉarucũrã cʉ̃rẽ ĩñarã cʉ̃jãya dʉpowʉre sagueicãrã cʉ̃rẽ ñañarõ ĩdocatuĩcãyura. Abiro ĩcãyura:
—¡Jã mʉmerã ñarĩ Manigʉ̃wire mʉtõdujioconigʉ̃ itiabʉreco waremenarã wʉmʉõnʉcõpetigʉda ĩrigʉ!#Sal 22:7; 109:25; Mc 14:58; Jn 2:19; Hch 6:14. 30¡Mʉ tora abiro ĩrigʉ mʉbasurupe cametʉoya! ¡Ti curusapʉ tusagʉ duiatiya! ―ĩyura.
31Tiwãmerã paia nirũpãrã, Moisécã ojariguere bueribasocacã buiepeyura. Abiro ĩcãyura:
—Cʉ̃ ãpẽrãpere cametʉowi. Buri cʉ̃basurupe cametʉomasĩheriwi. 32¡Cʉ̃ Manigʉ̃cã cametʉoribasocʉ ticoyorigʉ Cristo, Israelyabumacãrã nirũpʉ̃ nigʉ̃ curusapʉmenarã duiatiaro marĩcã cʉ̃rẽ ĩña wedewõãtora abiro! ―ĩyura.
Cʉ̃menarã curusapʉ papatu newʉmʉõnʉcõyoriaracã tiwãmerã ñañarõ ĩtutiyura.
Jesúcã cõwõãrigue
(Mt 27:45-56; Lc 24:44-49; Jn 19:28-30)
33Sotoajoro niñerõcã nipetiro tiditapʉre naĩtĩãsuyuro. Pʉ itia horajoro naĩtĩãro pʉtʉayuro. 34Tocawatoajoro niñerõcã Jesús bʉtoro tutuaromena abiro ĩ caribiyugʉ:
—Elí, Elí ¿lama sabactani? ―ĩyugʉ.
Abiro ĩgʉ̃ tiyugʉ:
—Manigʉ̃, Manigʉ̃ ¿dairo tigʉ mʉ yʉre cõãrĩ? ―ĩgʉ̃ tiyugʉ.#Sal 22:1.
35Ĩcãrã topʉ nirã cʉ̃cã tairo ĩ caribiñerõcã tʉora abiro ĩyura:
—Tʉoya. Sʉgueropʉmacʉ̃re Manigʉ̃ye quetire wedesʉgueribasocʉ Elíare pisugʉ yawí ―ĩyura.
36Cʉ̃cã tairo caribiñerõcã ĩcʉ̃ cʉ̃jãmenamacʉ̃ cʉtʉwʉmʉã upasitiare ʉse oco mucũrẽpʉre soane yucʉgʉ yapapʉ siatu tinigʉ̃ sumʉocoyugʉ Jesúre sĩniaro ĩgʉ̃. Tairo tigʉra abiro ĩyugʉ:
—Ĩñaĩñarãda marĩcʉ̃. Elías cʉ̃rẽ curusapʉ tusagʉre nedujiocogʉ watibogawi ―ĩyugʉ.#Sal 69:21.
37Buri Jesúpe tocãrõrã bʉtoro caribinemoco cõwõãsuyugʉ. 38Cʉ̃cã cõwõãrẽmenarã Manigʉ̃wipʉ paiacã sãwarucũritatia, Manigʉ̃cã nirĩtatiamena acutayosaricasero emʉãrõpʉmena yegaduiati pʉacaseropʉ yegajañomuãyuro.#Ex 26:31-33; 2Cr 3:14; Heb 6:19-20; 9:3-12; 10:19-20. 39Roma macãrã surara nirũpʉ̃ Jesús doca nucũgʉ̃ cʉ̃cã cõwõãsuñerõcã ĩñagʉ̃ abiro ĩyugʉ:
—Nirõrã ãni Manigʉ̃ Macʉ̃rã nimoãyi ―ĩyugʉ.
40Ĩñerõcã topʉre ĩcãrã nomiã yoaropʉ Jesúre ĩñacorucũyura. Cʉ̃jã watoare María Magdala wãmecʉtirimacã macõ, apeo María cora José paco, baji Santiago paco ĩñerõcã apeo Salomé niyura. 41Ãnijãrõmiãrã Jesúre cʉ̃cã Galileapʉ nirĩwatoare cʉ̃rẽ quetatu titamuriara niyura. Ĩñerõcã ãpẽrã nomiã pajʉ Jesúmena Jerusalénpʉ bapuwʉmʉãriara topʉra ĩñarucũyura.#Lc 8:2-3.
Jesúre cʉ̃jãcã yacũrigue
(Mt 27:57-61; Lc 23:50-56; Jn 19:38-42)
42Merẽ ñamicapʉ nirĩwatoa judío basocacã yerisãrĩbʉreco maquẽ niãtere quenorĩwatoa niñerõcã 43José Arimatea wãmecʉtirimacã macʉ̃, Nirũpãrã Neãporibasocamenamacʉ̃ cʉ̃cã Manigʉ̃cã ticoyorigʉre nirũpʉ̃ sãtere yuerucũãrigʉ cuiro manirõ wãcũtutuaromena Pilato cʉtiropʉ sãwa Jesúya ũpʉ̃rĩniguẽrẽ sãĩyugʉ. 44Cʉ̃cã cʉ̃ya ũpʉ̃rĩnigʉẽrẽ sãĩñerõcã tʉogʉ Pilatocã cʉ̃cã cõwõãsuariguere tʉomaniãsuyugʉ. Tairo tigʉ surara nirũpʉ̃rẽ pisucoyugʉ cʉ̃rẽ “nocawatoapʉ niñerõcã cʉ̃ cõwõãrĩ” ĩ sãĩñagʉ̃dagʉ. 45Surara nirũpʉ̃cã cʉ̃rẽ nirõrã cʉ̃cã cõwõãriguere wedeariasiro Pilato Jesúya ʉ̃pũrĩniguẽrẽ Josére wiyodotiyugʉ. 46Tairo tigʉ José ĩcãcasero cũmaticaserore wapapacaricaserore wapatinigʉ̃ Jesúya ũpʉ̃niãrõrẽ neduijoco ticaseromena cũmayugʉ. Tuwanʉcõ ʉ̃tãpepʉ coariatotipʉ cũgʉ̃ wayugʉ. Siro timasãcopere ʉ̃tãpĩbʉcʉamena tũnuãco tubiatocũmocãyugʉ. 47María Magdala wãmecʉtirimacã macõ, apeo María cora José paco cʉ̃cã Jesúya ũpʉ̃rĩniguẽrẽ nopʉ cũrĩ ĩrã ĩñayura.
Currently Selected:
Marcos 15: yui
Highlight
Share
ਕਾਪੀ।

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2026, SIL Global. All rights reserved.
Marcos 15
15
Jesúre Pilato cʉtiropʉ neãrigue
(Mt 27:1-2, 11-14; Lc 23:1-5; Jn 18:28-38)
1Boweduicumurĩwatoa judío basoca bʉtoa dotira, paia nirũpãrã ĩñerõcã Moisécã ojariguere bueribasoca ãnijãrã judío basocare dotira Nirũpãrã Neãporibasoca wãmecʉtira neãpo Jesúre cʉ̃jãcã tiatemaquẽrẽ wederucũyura. Tuwanʉcõ Jesúre sianirã Roma macãrã nirũpʉ̃ Poncio Pilato cʉtiropʉ newayura.#15:1 Ãnijã itiaburi Israelyabumacãrãrẽ nipetira nirũpãrãsotoa nirũpãrã niriara niwã. Cʉ̃jãrã pecamasãyemena Junta Suprema wãmecʉtira niyura. Setenta y unojoro niyura nipetira (Lc 22:66).
2Pilato Jesúre sãĩñayugʉ:
—¿Mʉrã ñarĩ judío basoca nirũpʉ̃? ―ĩyugʉ.
Jesús cʉ̃rẽ yʉyugʉ:
—Mʉcã ĩrõrã abiro yʉra ña ―ĩyugʉ.
3Paia nirũpãrã Pilatopʉre Jesúre paje wedesãyura. 4Toquẽpato cʉ̃rẽ wedesãrẽrẽ tʉogʉ Pilato upatuti Jesúre sãĩñanemoyugʉ:
—¿Mʉ cʉ̃jãrẽ yʉheriri? Ĩñaña cʉ̃jã mʉrẽ pajejoro wedesãrã yawa ―ĩyugʉ.
5Jesúpe icãta yʉhericametʉocomocãyugʉ. Cʉ̃cã tairo tora abiro yʉheriñerõcã ĩñagʉ̃ Pilatope ĩñamaniãsugʉ pʉtʉayugʉ.
Jesúre sĩãdotirigue
(Mt 27:15-31; Lc 23:13-25; Jn 18:38–19:16)
6Cʉmarĩcãrõ Pascua bosebʉreco niñerõcã Pilato ĩcʉ̃ peresupʉ nigʉ̃rẽ basocacã duwiocodotigʉre wiorecʉtiyugʉ. 7Tocawatoare ĩcʉ̃ Barrabás wãmecʉtigʉ Roma macãrã nirũpãrãrẽ cametʉanʉcãrigʉ ãpẽrã cʉ̃mena basocare sĩãriaramena peresupʉ niyugʉ. 8Pajʉ basoca Pilato cʉtiropʉ ea “mʉcã bosebʉreco niñerõcã ticucũãriaronorã tiya” ĩ sãĩsocoayura.
9Pilato cʉ̃jãrẽ yʉyugʉ:
—¿Mʉjã judío basoca nirũpʉ̃rẽ duwiocoñerõcã bogari? ―ĩyugʉ.
10Pilato paia nirũpãrãcã Jesúre ĩñatutiremena wiyorere ĩñamasĩmocãyugʉ.
11Tairo tira cʉ̃jã Pilatocã Jesúre duwiocorugañerõcã paia nirũpãrã basocare caribibateñerõcã tinirã Barrabápere duwiocoya ĩ sãĩñerõcã tiyura.
12Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ Pilatope:
—¿Topʉare mʉjãcã judío basoca nirũpʉ̃ ñawĩ ĩgʉ̃rẽ dairo tiñerõcã bogari? ―ĩyugʉ.
13Cʉ̃jã cʉ̃rẽ caribiremena abiro ĩ yʉyura:
—¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãña! ―ĩyura.
14Pilatope:
—Mʉjã wedeya. ¿Mʉjãcã tairo ĩñerõcã cʉ̃ ñeno ñañarẽrẽ tiari? ―ĩyugʉ.
Buri basocape upatutira sotoa bʉtoro abiro ĩ caribinemocoyura:
—¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãña! ―ĩyura.
15Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ Pilato basocamena ñurõ pʉtʉarugagʉ Barrabáre wiocomocãyugʉ. Siro Jesúpere bapedotituwarosiro surarapʉre cʉ̃rẽ wiyomocãyugʉ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãdotigʉ.
16Tairo tira Pilatoyara surara cʉ̃jãyawi pupea macã yepapʉ nesãwa nipetira surarare pisuneõ Jesúre betoanʉcãjeayura. 17Topʉ cʉ̃jã Jesúre ĩcãrõ sutiro bʉtoro sõãrõrẽ nirũpãrã sãñarõnorẽ sãõ, ĩcãbeto potamena sepatariabeto tinirã cʉ̃ya dʉpowʉpʉre peoyura. 18Tituwanirã:
—¡Ʉseapeoya judío basoca nirũpʉ̃rẽ! ―ĩ caribi buiepeyura.
19Yucʉgʉmena cʉ̃ya dʉpowʉre paicãyura. Ʉsecoa eotuicãyura. Ãsʉ̃rʉ̃poperimena ñanuãrucũ cʉ̃rẽ buiepeyura. 20Cʉ̃rẽ buiepeariasiro cʉ̃jãcã cʉ̃rẽ sutiro ñurõ sõãrõ sãmoãriarore tuwene cʉ̃yaro sutiro niãriaropere sãõnirã cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãrã wara macã tʉsaropʉ neãsuyura.
Jesúre curusapʉ papatu sĩãcõãrigue
(Mt 27:32-44; Lc 23:26-43; Jn 19:17-27)
21Jesúre cʉ̃jãcã newʉmʉãrõpʉre ĩcʉ̃ basocʉ Simón Cirene wãmecʉtirimacã macʉ̃ Alejandro, Rufo pacʉ macã tʉsaropʉ niãrigʉ pʉtʉatigʉre cʉ̃cã topʉ cametʉañerõcã ĩñarã Jesúcã apawʉmʉãrĩ curusare cʉ̃rẽ tutuaromena apadotiyura.
22Jesúre Gólgota wãmecʉtiropʉ newayura. (Gólgota: “basocʉ dʉpowʉ boaweariacoro” ĩrugaro ya.) 23Topʉ pũnirẽ tʉoiñaherimocãro ĩrã sʉore mirra wãmecʉtirere ʉsedica ocomena ajiariguere tĩãmiyura. Buri Jesúpe sĩniheriyugʉ. 24Siro cʉ̃jã cʉ̃rẽ curusapʉ papatu newʉmʉõnʉcõyura cʉ̃rẽ cõwõãro ĩrã. Surarape cʉ̃ya sutimena pʉtʉaradara cʉ̃jãbasurupe came ĩbʉaepeyura dienomenape pʉtʉaragari ĩrã.#Sal 22:18.
25Jesúre curusapʉ papatu newʉmʉõnʉcõrĩwatoa menamegãsãñurõ nuevejoro niyuro. 26Basocacã cʉ̃rẽ wedesãriawãmerã cʉ̃ya dʉpowʉsotoarena ĩcã taboapĩpʉ “Atieye wapamena ãni cõwõãwĩ” ĩrĩpĩrẽ turiara niwã. Tipĩ abiro ĩyuro: « judío basoca nirũpʉ̃ ñawĩ» ĩyuro. 27Jesúmenarẽ ãpẽrã pʉ̃ãrã cametʉanʉcãrĩbasocare curusapʉ papatu newʉmʉõnʉcõyura. Ĩcʉ̃rẽ cʉ̃ diamacãpanepe ãpĩrẽ acũnʉãpanepe nʉcõyura. 28Cʉ̃jãcã tairo tirera Manigʉ̃ye wederucũrẽrẽ ojariapũrĩpʉ ojayoriarora abirora queoro waro tiyuro. Abiro ojayoriaro niwʉ̃: «Cʉ̃ ñañarẽ tigʉra abiro ñañarãmenarã cõwõãgʉagawi» ĩ ojayoriaro niwʉ̃.#Is 53:12.
29Basoca Jesús cʉtiro cametʉarucũrã cʉ̃rẽ ĩñarã cʉ̃jãya dʉpowʉre sagueicãrã cʉ̃rẽ ñañarõ ĩdocatuĩcãyura. Abiro ĩcãyura:
—¡Jã mʉmerã ñarĩ Manigʉ̃wire mʉtõdujioconigʉ̃ itiabʉreco waremenarã wʉmʉõnʉcõpetigʉda ĩrigʉ!#Sal 22:7; 109:25; Mc 14:58; Jn 2:19; Hch 6:14. 30¡Mʉ tora abiro ĩrigʉ mʉbasurupe cametʉoya! ¡Ti curusapʉ tusagʉ duiatiya! ―ĩyura.
31Tiwãmerã paia nirũpãrã, Moisécã ojariguere bueribasocacã buiepeyura. Abiro ĩcãyura:
—Cʉ̃ ãpẽrãpere cametʉowi. Buri cʉ̃basurupe cametʉomasĩheriwi. 32¡Cʉ̃ Manigʉ̃cã cametʉoribasocʉ ticoyorigʉ Cristo, Israelyabumacãrã nirũpʉ̃ nigʉ̃ curusapʉmenarã duiatiaro marĩcã cʉ̃rẽ ĩña wedewõãtora abiro! ―ĩyura.
Cʉ̃menarã curusapʉ papatu newʉmʉõnʉcõyoriaracã tiwãmerã ñañarõ ĩtutiyura.
Jesúcã cõwõãrigue
(Mt 27:45-56; Lc 24:44-49; Jn 19:28-30)
33Sotoajoro niñerõcã nipetiro tiditapʉre naĩtĩãsuyuro. Pʉ itia horajoro naĩtĩãro pʉtʉayuro. 34Tocawatoajoro niñerõcã Jesús bʉtoro tutuaromena abiro ĩ caribiyugʉ:
—Elí, Elí ¿lama sabactani? ―ĩyugʉ.
Abiro ĩgʉ̃ tiyugʉ:
—Manigʉ̃, Manigʉ̃ ¿dairo tigʉ mʉ yʉre cõãrĩ? ―ĩgʉ̃ tiyugʉ.#Sal 22:1.
35Ĩcãrã topʉ nirã cʉ̃cã tairo ĩ caribiñerõcã tʉora abiro ĩyura:
—Tʉoya. Sʉgueropʉmacʉ̃re Manigʉ̃ye quetire wedesʉgueribasocʉ Elíare pisugʉ yawí ―ĩyura.
36Cʉ̃cã tairo caribiñerõcã ĩcʉ̃ cʉ̃jãmenamacʉ̃ cʉtʉwʉmʉã upasitiare ʉse oco mucũrẽpʉre soane yucʉgʉ yapapʉ siatu tinigʉ̃ sumʉocoyugʉ Jesúre sĩniaro ĩgʉ̃. Tairo tigʉra abiro ĩyugʉ:
—Ĩñaĩñarãda marĩcʉ̃. Elías cʉ̃rẽ curusapʉ tusagʉre nedujiocogʉ watibogawi ―ĩyugʉ.#Sal 69:21.
37Buri Jesúpe tocãrõrã bʉtoro caribinemoco cõwõãsuyugʉ. 38Cʉ̃cã cõwõãrẽmenarã Manigʉ̃wipʉ paiacã sãwarucũritatia, Manigʉ̃cã nirĩtatiamena acutayosaricasero emʉãrõpʉmena yegaduiati pʉacaseropʉ yegajañomuãyuro.#Ex 26:31-33; 2Cr 3:14; Heb 6:19-20; 9:3-12; 10:19-20. 39Roma macãrã surara nirũpʉ̃ Jesús doca nucũgʉ̃ cʉ̃cã cõwõãsuñerõcã ĩñagʉ̃ abiro ĩyugʉ:
—Nirõrã ãni Manigʉ̃ Macʉ̃rã nimoãyi ―ĩyugʉ.
40Ĩñerõcã topʉre ĩcãrã nomiã yoaropʉ Jesúre ĩñacorucũyura. Cʉ̃jã watoare María Magdala wãmecʉtirimacã macõ, apeo María cora José paco, baji Santiago paco ĩñerõcã apeo Salomé niyura. 41Ãnijãrõmiãrã Jesúre cʉ̃cã Galileapʉ nirĩwatoare cʉ̃rẽ quetatu titamuriara niyura. Ĩñerõcã ãpẽrã nomiã pajʉ Jesúmena Jerusalénpʉ bapuwʉmʉãriara topʉra ĩñarucũyura.#Lc 8:2-3.
Jesúre cʉ̃jãcã yacũrigue
(Mt 27:57-61; Lc 23:50-56; Jn 19:38-42)
42Merẽ ñamicapʉ nirĩwatoa judío basocacã yerisãrĩbʉreco maquẽ niãtere quenorĩwatoa niñerõcã 43José Arimatea wãmecʉtirimacã macʉ̃, Nirũpãrã Neãporibasocamenamacʉ̃ cʉ̃cã Manigʉ̃cã ticoyorigʉre nirũpʉ̃ sãtere yuerucũãrigʉ cuiro manirõ wãcũtutuaromena Pilato cʉtiropʉ sãwa Jesúya ũpʉ̃rĩniguẽrẽ sãĩyugʉ. 44Cʉ̃cã cʉ̃ya ũpʉ̃rĩnigʉẽrẽ sãĩñerõcã tʉogʉ Pilatocã cʉ̃cã cõwõãsuariguere tʉomaniãsuyugʉ. Tairo tigʉ surara nirũpʉ̃rẽ pisucoyugʉ cʉ̃rẽ “nocawatoapʉ niñerõcã cʉ̃ cõwõãrĩ” ĩ sãĩñagʉ̃dagʉ. 45Surara nirũpʉ̃cã cʉ̃rẽ nirõrã cʉ̃cã cõwõãriguere wedeariasiro Pilato Jesúya ʉ̃pũrĩniguẽrẽ Josére wiyodotiyugʉ. 46Tairo tigʉ José ĩcãcasero cũmaticaserore wapapacaricaserore wapatinigʉ̃ Jesúya ũpʉ̃niãrõrẽ neduijoco ticaseromena cũmayugʉ. Tuwanʉcõ ʉ̃tãpepʉ coariatotipʉ cũgʉ̃ wayugʉ. Siro timasãcopere ʉ̃tãpĩbʉcʉamena tũnuãco tubiatocũmocãyugʉ. 47María Magdala wãmecʉtirimacã macõ, apeo María cora José paco cʉ̃cã Jesúya ũpʉ̃rĩniguẽrẽ nopʉ cũrĩ ĩrã ĩñayura.
Currently Selected:
:
Highlight
Share
ਕਾਪੀ।

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2026, SIL Global. All rights reserved.