Choroba: priestor pre vieru a nádejUkážka

Keď telo nefunguje a duša sa pýta „Prečo?“

„Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel.“ (Jn 11,21)

Tieto slová hovorí Marta, ktorá kvôli chorobe prišla o svojho milovaného brata. Netvári sa pred Ježišom, že je plná viery. Nehrá sa na silnú. Jednoducho povie to, čo má na srdci: „Keby si prišiel skôr, nemuselo sa to stať.“

Choroba má zvláštnu schopnosť rozbiť naše pekné teórie o Bohu. Zrazu kladieme otázky, ktoré by nám v zdraví ani nenapadli. Prečo práve ja? Kde je Boh, keď bolí telo aj duša? Prečo neodpovedá na moje modlitby za (rýchlejšie) uzdravenie?

Biblia tieto otázky necenzuruje. Naopak, berie ich vážne. Viera totiž neznamená nemať pochybnosti, ale dovoliť Bohu vstúpiť aj do nich. Boh nie je ohrozený našimi otázkami – skôr nás ohrozuje tvárenie sa, že sme v pohode, hoci nie sme.

Vieru nepotrebujeme vtedy, keď máme všetko vyriešené, ale vtedy, keď sme plní neistoty. Keď ju dokážeme úprimne pomenovať, Boh vstúpi aj do našej bolesti, slabosti a čakární u doktora.

Otázky na zamyslenie:

• Akú otázku alebo výčitku voči Bohu dnes v sebe nosíš?
• Čo ti bráni byť pred Bohom úprimný?
• Veríš, že Boh unesie aj tvoje ťažké otázky?

Modli sa: Bože, prichádzam k Tebe uprostred svojho trápenia. (Povedz úprimne Bohu, čo prežívaš – bolesť, otázky, strach alebo hnev.) Aj keď nerozumiem, prečo sa to deje práve mne, otváram sa Tvojej prítomnosti a blízkosti. Buď so mnou v tom, čo prežívam. Amen.