Izaiáš 42:1-17
Izaiáš 42:1-17 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani nezvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici. Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí, podľa pravdy bude súdiť. Neochabne a nepodlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho náuku čakajú ostrovy. Takto hovorí Boh, Hospodin, ktorý stvoril nebesá, rozvinul ich a rozprestrel zem s jej porastom, dáva na nej dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia: „Ja, Hospodin, som ťa povolal v spravodlivosti, uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťa a urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov, aby sa slepým otvorili oči, aby väzni boli vyvedení zo žalára a z väznice tí, čo sedia v temnote. Ja som Hospodin, to je moje meno. Svoju slávu nedám inému ani svoju chválu modlám. Hľa, prvé veci sa splnili, ja však oznamujem nové, zvestujem ich skôr, ako vyklíčia.“ Vy, čo sa plavíte po mori, aj všetko, čo ho napĺňa, ostrovy a ich obyvatelia, spievajte Hospodinovi novú pieseň a jeho chválospev od končín zeme. Nech jasá púšť s jej mestami i osady s obyvateľmi Kedáru, nech plesajú obyvatelia Sely, nech jasajú z vrcholu hôr. Nech vzdávajú česť Hospodinovi a jeho chválu nech oznámia ostrovom. Hospodin vyjde ako bohatier, rozhorlí sa ako bojovník, hlasno volá, kričí do boja a vrhá sa na nepriateľov. „Bol som ticho oddávna, mlčal som, premáhal som sa. Budem kričať, ako tá, čo rodí, vzdychať a lapať po dychu zároveň. Spustoším vrchy a kopce, vysuším všetku ich zeleň, rieky zmením na ostrovy a močiare vysuším. Slepých budem viesť po ceste im neznámej, budem ich viesť po neznámych chodníkoch. Pred nimi premením tmu na svetlo, hrboľaté cesty na rovinu. To sú veci, ktoré urobím a neodstúpim od nich.“ Ustúpia späť a zapýria sa hanbou tí, čo sa spoliehajú na modly, a tí, čo hovoria liatym sochám: „Vy ste naši bohovia.“
Izaiáš 42:1-17 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani nezvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici. Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí, podľa pravdy bude súdiť. Neochabne a nepodlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho náuku čakajú ostrovy. Takto hovorí Boh, Hospodin, ktorý stvoril nebesá, rozvinul ich a rozprestrel zem s jej porastom, dáva na nej dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia: „Ja, Hospodin, som ťa povolal v spravodlivosti, uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťa a urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov, aby sa slepým otvorili oči, aby väzni boli vyvedení zo žalára a z väznice tí, čo sedia v temnote. Ja som Hospodin, to je moje meno. Svoju slávu nedám inému ani svoju chválu modlám. Hľa, prvé veci sa splnili, ja však oznamujem nové, zvestujem ich skôr, ako vyklíčia.“ Vy, čo sa plavíte po mori, aj všetko, čo ho napĺňa, ostrovy a ich obyvatelia, spievajte Hospodinovi novú pieseň a jeho chválospev od končín zeme. Nech jasá púšť s jej mestami i osady s obyvateľmi Kedáru, nech plesajú obyvatelia Sely, nech jasajú z vrcholu hôr. Nech vzdávajú česť Hospodinovi a jeho chválu nech oznámia ostrovom. Hospodin vyjde ako bohatier, rozhorlí sa ako bojovník, hlasno volá, kričí do boja a vrhá sa na nepriateľov. „Bol som ticho oddávna, mlčal som, premáhal som sa. Budem kričať, ako tá, čo rodí, vzdychať a lapať po dychu zároveň. Spustoším vrchy a kopce, vysuším všetku ich zeleň, rieky zmením na ostrovy a močiare vysuším. Slepých budem viesť po ceste im neznámej, budem ich viesť po neznámych chodníkoch. Pred nimi premením tmu na svetlo, hrboľaté cesty na rovinu. To sú veci, ktoré urobím a neodstúpim od nich.“ Ustúpia späť a zapýria sa hanbou tí, čo sa spoliehajú na modly, a tí, čo hovoria liatym sochám: „Vy ste naši bohovia.“
Izaiáš 42:1-17 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
„Hľa, môj služobník priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo. Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na jeho náuku čakajú ostrovy.“ Tak hovorí Boh, Pán, ktorý stvoril nebesá a rozostrel ich, ktorý upevnil zem a jej rastlinstvo, ktorý na nej dáva dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia: „Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti, vzal som ťa za ruku; utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov, aby si slepým otvoril oči a väzňov vyviedol zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.“ „Ja som Jahve, to je moje meno a svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám. Predošlé veci, hľa, prišli a ja oznamujem nové, dám vám ich počuť skôr než vyklíčia.“ Spievajte Pánovi pieseň novú, jeho chválospev od končín zeme, vy, čo vystupujete na more a čo ho napĺňa, ostrovy a tí, čo na nich bývajú. Nech jasá púšť a jej osady, dvory, v ktorých býva Kedar, nech plesajú obyvatelia Sely, z temena vrchov nech volajú! Nech vzdávajú česť Pánovi a jeho slávu nech hlásajú ostrovom! Ako bohatier kráča Pán, ako bojovník vzbudzuje zápal, volá, ba kričí bojovne, vrhá sa na nepriateľov. „Bol som ticho od pradávna, mlčal som, premáhal som sa. Ako tá, čo rodí, budem kričať, dychčať a chrčať zároveň. Spustoším vrchy a kopce, dám zvädnúť všetkej ich zeleni, rieky obrátim na ostrovy a studnice vôd vysuším. A povediem slepých cestou, čo nepoznajú, po im neznámych chodníkoch ich odprevadím. Tmu pred nimi obrátim na svetlo a hrboľaté cesty na rovinu. Toto sú skutky, ktoré urobím a neodstúpim od nich.“ Ustúpia nazad pokrytí hanbou tí, čo dúfajú v modly, tí, čo vravia liatinám: „Vy ste našimi bohmi.“
Izaiáš 42:1-17 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdivé právo prinesie národom. "Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; "trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude. Nezlyhá a nestratí odvahu, kým neupevní opravdivé právo na zemi, pretože na jeho učenie ostrovy čakajú. Takto vraví Hospodin, Boh, ktorý stvoril nebesá a rozvinul ich, ktorý roztiahol zem i s jej porastom, On dáva dýchanie ľudu na nej a ducha tým, čo chodia po nej: Ja, Hospodin, povolal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil, určil som ťa ľudu za sprostredkovateľa zmluvy a za svetlo národom, aby si otváral oči slepým a vyvádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, čo sedia v tme. "Ja som Hospodin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám. "Ajhľa, predošlé veci sa splnili a nové oznamujem. Skôr, ako vyrašia, dám vám o nich počuť. "Spievajte Hospodinovi novú pieseň; Jeho chvála siaha až po koniec zeme. Nech hučí more, aj čo ho napĺňa, ostrovy, aj tí, čo bývajú na nich. "Nech púšť i mestá na nej pozdvihnú svoj hlas, i stanové dediny, kde býva Kédár! Nech jasajú obyvatelia brál, nech pokrikujú z vrcholov hôr. Nech vzdávajú česť Hospodinovi, nech hlásajú Jeho chválu na ostrovoch. "Hospodin vyjde ako bohatier, rozhorlí sa ako hrdina; hlasno zvolá, spustí vojnový pokrik, víťazne vystúpi proti svojim nepriateľom. "Oddávna som mlčal, bol som nemý, dusil som to v sebe, teraz chcem sťa rodička kričať, dychčať a vzdychať. Spustoším vrchy i kopce, všetku ich zeleň vysuším, potoky zmením na ostrovy a močariny povysúšam. Slepých povediem nepoznanou cestou, kráčať im dám chodníkmi, ktoré nepoznajú. Na svetlo zmením tmu pred nimi a hrobľavinu na rovinu. Toto sú veci, ktoré urobím, a nenechám ich len tak. Nech sa odvrátia a zapýria hanbou tí, ktorí dôverujú tesaným modlám a zliatinám hovoria: Vy ste naši bohovia.