37
Videnie suchých kostí
1Ruka Hospodinova bola nado mnou a Hospodin ma v Duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí. 2Povodil ma okolo nich. Bolo ich v údolí mnoho. Boli veľmi suché. 3Povedal mi: Človeče, môžu tieto kosti ožiť? Povedal som: Pane, Hospodin, ty to vieš! 4Povedal mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, čujte slovo Hospodina! 5Takto vraví Pán, Hospodin, týmto kostiam: Hľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete, 6položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a spoznáte, že ja som Hospodin.
7Prorokoval som, ako som dostal príkaz. Keď som prorokoval, nastal šum a hrkot a kosti sa približovali jedna k druhej. 8Videl som, že boli na nich šľachy, i mäso narástlo a zvrchu ich potiahla koža; ale duch v nich nebol. 9Povedal mi: Prorokuj o duchu, prorokuj, človeče, a povedz mu: Takto vraví Pán, Hospodin: Duch, príď od štyroch vetrov a dýchni na týchto pobitých, aby ožili. 10Keď som prorokoval, ako mi prikázal, vošiel do nich duch, ožili a postavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf.
11Povedal mi: Človeče, tieto kosti znamenajú celý dom Izraela. Oni, pravda, hovoria: Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení. 12Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako svoj ľud a privediem na pôdu Izraela. 13Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov ako svoj ľud. 14Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; potom spoznáte, že ja, Hospodin, som povedal i splním to — znie výrok Pána, Hospodina.
Zjednotenie Izraela
15Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 16Ty však, človeče, vezmi si kus dreva a napíš naň: Júdovi a Izraelitom s ním spojeným. Potom vezmi ďalšie drevo a napíš naň: Drevo Efrajimovo Jozefovi a s ním spojenému celému domu Izraela. 17Spoj ich jedno s druhým do jedného dreva a budú jedno v tvojej ruke. 18Keď sa ti prihovoria synovia tvojho ľudu: Vysvetlíš nám, čo znamenajú tieto veci pre teba?, 19povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja beriem Jozefovo drevo, ktoré je v ruke Efrajima, i s ním spojené kmene Izraela, položím naň Júdovo drevo, urobím z nich jedno drevo a budú jedno v mojej ruke. 20Drevá, na ktoré budeš písať, budeš mať vo svojej ruke pred ich očami. 21Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja poberiem Izraelitov spomedzi národov, kam odišli, zhromaždím ich odvšadiaľ a privediem na vlastnú pôdu. 22Urobím z nich jeden národ v krajine na izraelských vrchoch a jeden kráľ bude kráľom všetkých; nebudú už dvoma národmi, ani sa nebudú deliť na dve kráľovstvá. 23Nikdy sa nebudú poškvrňovať svojimi modlami ani svojimi ohavnosťami, ani nijakými priestupkami a ja ich zachránim zo všetkých bydlísk, v ktorých hrešili. Očistím ich a budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 24Môj služobník Dávid bude kráľom nad nimi a jediným pastierom pre všetkých. Budú chodiť podľa mojich nariadení, zachovávať moje ustanovenia a plniť ich. 25Budú bývať v krajine, ktorú som dal svojmu služobníkovi Jákobovi a v ktorej bývali vaši otcovia; naveky budú bývať na nej oni a ich synovia i synovia ich synov. Môj služobník Dávid bude naveky ich kniežaťom. 26Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji, bude to pre nich večná zmluva. Usadím ich a rozmnožím a naveky dám svoju svätyňu do ich stredu. 27Môj príbytok bude u nich, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 28Potom národy spoznajú, že ja som Hospodin, ktorý posväcuje Izrael; moja svätyňa bude uprostred nich naveky.