Marcos 14
14
Jesúre ñerugara quenorigue
(Mt 26:1-5; Lc 22:1-2; Jn 11:45-53)
1Pascua bosebʉreco wato pʉabʉreco dʉsayuro cʉ̃jãcã pan pumasãñerõcã tiremena ajiaya manirẽ yaribosebʉreco earodaro. Tibʉrecorirena paia nirũpãrãpe, Moisécã ojariguere bueribasocape ĩcã ĩritoriwãmemena Jesúre ñe, sĩãcõãrugariwãmerẽ amarã tiyura. 2Ĩcãrã abiro ĩyura:
—Buri bosebʉreco marĩ tairo tieherimocãrãda. Basoca noborora caribibateabogawa ―ĩyura.
Ĩcõ nomiõ Jesúre sʉtiañurẽ piopeorigue
3Jesús Betaniapʉ nigʉ Simón camiboa cametʉarigʉyawipʉ wayugʉ. Topʉ cʉ̃cã yaduiriwatoa ĩcõ nomiõ ĩcãga “alabastro” sʉtiañurẽ nardo wãmecʉtire dadariga wapapacarigare cʉoarigo eayugo. Topʉ tigare pãwõ Jesúya dʉpowʉsotoapʉ tie sʉtiañurẽrẽ piopeoyugo. 4Ĩcãrã topʉ nirã cocã tairo tiñerõcã ĩñarã cua cʉ̃jãbasurupe abiro came ĩyura:
—¿Dairo tigo atio atie sʉtiañurẽ wapapacarere burijorora tairo ticõãmocãrĩ? 5Co ĩcã cʉ̃ma padede wapataboariarocãrõ tigare duaboayugo. Tiemena bopacaribasocare titamugõdago ―ĩyura. Cʉ̃jã cocã tairo tirere peñahera bʉtoro wedepasʉtiyura.
6Jesúpe cʉ̃jãrẽ ĩyugʉ:
—Core tairo ĩñamocãga. ¿Dairo tira mʉjã core ñañarõ ĩ wederucũrĩ? Co yʉre atiere abiro tigo ñucametʉanʉcãrẽrẽ tigo yago. 7Bopacaribasocare mʉjãwatoapʉre mʉjã tairo cʉorucũmocãrõãcu. Tairo tira mʉjãcã boriwatoano cʉ̃jãrẽ titamumasĩ. Buri yʉpere mʉjã tairo cʉorucũheriga. 8Atio nomiõ cocã tirugaro ãpõtĩãrõcãrõ yʉre ñurõ yago. Coya sʉtiañurẽrẽ ya ũpʉ̃rẽ ʉ̃cʉ̃gõ yʉre yacũrã tiatiwãmerã sʉtiañurẽrẽ tuʉ̃cʉ̃yuesiago. 9Mʉjãrẽ diamacãrã wedegʉda. Dairo nirõ atiditapʉre Manigʉ̃cã basocare cametʉore quetire wedeyoropʉre atio nomiõcã yʉre tiriguerena wederucũyoroacu. Tairora co wãcũyogo nigoacugo ―ĩyugʉ Jesús.
Judacã nirũpãrãpʉre Jesúre wiyoate maquẽ
(Mt 26:14-16; Lc 22:3-6)
10Jesús nomiõrẽ tairo ĩãriasiro cʉ̃ buera docemenamacʉ̃ Judas Iscariote cʉ̃jãcã ĩgʉ̃ paia nirũpãrã cʉtiropʉ wa Jesúre wiyoate maquẽrẽ cʉ̃jãmena wederucũgʉ̃ wayugʉ. 11Cʉ̃cã tairo ĩrẽrẽ tʉora bʉtoro ʉsearemena:
—Mʉrẽ niyeru wapatirada ―ĩpʉtʉayura.
Tosiromenarã Judas basocamanirĩwatoanorẽ amasocoyugʉ tinowatoamena cʉ̃jãpʉre Jesúre wiyogʉda ĩgʉ̃.
Jesúcã cʉ̃ bueramena yatʉorigue
(Mt 26:17-29; Lc 22:7-23; Jn 13:21-30; 1Co 11:23-26)
12Panrẽ pumasãñerõca tiremena ajiaya manirẽ yaribosebʉreco socoribʉrecomena ĩcʉ̃ oveja wĩmagʉ̃rẽ Pascua bosebʉreco yacʉre sĩãrĩbʉrecomena Jesús buera cʉ̃rẽ sãĩñayura:
—¿Ʉ̃sãrẽ nopʉ marĩcã Pascua bosebʉreco yatere quenoyuera wañerõcã bogari? ―ĩyura.
13Tairo ĩñerõcã tʉogʉ cʉ̃ buera pʉ̃ãrãrẽ abiro ĩcoyugʉ:
—Mʉjã Jerusalénpʉ waya. Topʉ ĩcʉ̃ basocʉ ocoga apagʉre bʉajearoacu. Cʉ̃rẽna quetatuawʉmʉã 14cʉ̃cã sãwariwipʉ sãwaya. Topʉ sãjeagʉ tiwi nirũpʉ̃rẽ abiro ĩña: ‘Ʉ̃sãrẽ buegʉ abiro mʉrẽ sãĩñacoawi: ¿Ditatiape ñarĩ yʉcã ya bueramena Pascua bosebʉreco yatitatia? ĩãwĩ’ ĩña. 15Mʉjãcã tairo ĩñerõcã emʉãrõ macã tatia pairitatiabʉcʉare quenoyueariatatiapʉre eñogʉagawi. Topʉ marĩcã yatere mʉjã quenoyueya ―ĩcoyugʉ Jesús.
16Nocãrõmerã cʉ̃ buera tore witiwʉmʉã Jerusalénpʉ wayura. Topʉ eara Jesúcã cʉ̃jãrẽ ĩcoariawãmerã nipetirere bʉajeara eayura. Tairo tira topʉ cʉ̃jãcã Pascua bosebʉrecore yatere quenoyueyura.#Dt 16:5-8.
17Naĩcũmuãrẽmena Jesús cʉ̃ buera docemena tiwipʉre eayugʉ. 18Cʉ̃jãcã yariwatoa Jesús cʉ̃ buerare ĩyugʉ:
—Yʉ mʉjãrẽ diamacãrã wedegʉda. Ĩcʉ̃ mʉjãmenamacʉ̃rã ano yʉmena yaduigʉra yʉre ĩñatutirapʉre wiyogʉagawi ―ĩyugʉ.#Sal 41:10.
19Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã tʉora bʉtoro wãcũpasʉtira pʉtʉayura. Tairo tira cʉ̃jãbasurupe ĩcʉ̃, ĩcʉ̃ wado cʉ̃rẽ:
—¿Yʉ Nirũpʉ̃ yʉmerã ñarĩ mʉrẽ wiyoacʉ? ―ĩ sãĩñasocoyura.
20Jesús cʉ̃jãrẽ yʉyugʉ:
—Ĩcʉ̃ mʉjã docemenamacʉ̃rã yʉmenarã yʉcã panrẽ soaribapʉra soagʉra ñawĩ ―ĩyugʉ.#Jn 13:18; Sal 41:9. 21Yʉ Nipetira Sõwʉ̃rẽ Manigʉ̃ye wederucũrẽrẽ ojariapũrĩpʉ ĩrõnorã queoro waro ya. Buri yʉre ĩñatutirapʉre wiyoacʉpere ñañacametʉarojoro waroacu. Cʉ̃pʉare diamacãrã bajuaherimocãñerõcã ñubogatiyu ―ĩyugʉ.
22Yariwatoa Jesús panrẽ ne cʉ̃ Pacʉ Manigʉ̃rẽ ʉseare nʉniwĩ. Siro panrẽ pemʉtõ cʉ̃jãrẽ nʉnigʉ̃rã abiro ĩyugʉ:
—Ʉ̃jʉ̃. Atiera ña ya ũpʉ̃rã abiro nirẽ ―ĩyugʉ.#Jn 6:51-58.
23Siromenarã sĩnirĩsotʉre ne cʉ Pacʉ Manigʉ̃rẽ ʉseare nʉniwĩ. Nʉnituwacogʉra tamʉ cʉ̃ buerare nʉnicoyugʉ. Tisotʉ maquẽrẽ nipetirapʉra sĩniyura. 24Cʉ̃jãrẽ tĩãcogʉ ĩyugʉ:
—Atiera ña ya di Manigʉ̃cã cʉ̃yamacã macãrãrẽ mʉjãrẽ mama ‘ñurẽ tigʉda’ ĩriguere tiyapaticoatere eñore. Ya di ũmayucoremenarã pajʉre cʉ̃jãcã ñañarẽ tirigue wapare cõwõa wapatibosare ña.#Ex 24:6-8; Jer 31:31-34; Zac 9:11; Lc 22:20. 25Mʉjãrẽ diamacãrã wede. Marĩcʉ̃ãmenarã atie ʉse ocore marĩcã marĩcʉoro sĩnirẽrẽ yʉ upatuti sĩninemoheriga. Pʉ Manigʉ̃cã cʉ̃yarare dotiropʉ yʉ upatuti mʉjãmena ʉse oco mamarẽ sĩnigʉacu ―ĩyugʉ Jesús.
Jesúcã Pedrore “Mʉ yʉre masĩheri ĩgʉacu” ĩrigue
(Mt 26:30-35; Lc 22:31-34; Jn 13:36-38)
26Siro Manigʉ̃rẽ ĩcãrõ basare basapeotuwaco tiwipʉ niãriara witiwa Olivos wãmecʉtiriburopʉ warisuayura. 27Topʉ wariwatoa Jesús cʉ̃jãrẽ ĩyugʉ:
—Mʉjã nipetira atiñamimenarã yʉre biatere cuira yʉre cõãwʉmʉãpetiasuroacu. Merẽ tierena Manigʉ̃ye wederucũrẽrẽ ojayoriapũpʉ mʉjãcã tairo tiatere abiro ĩ ojayosiariaro niwʉ̃: «Yʉ oveja coteribasocʉre sĩãñerõcã tigʉacu. Tairo tiñerõcã cʉ̃yara oveja cʉ̃jã boro cʉtʉbatewʉmʉãsuroagawa» ĩ.#Zac 13:7. 28Buri yʉcã cõwõãrigʉpʉ masãriasiro upatuti Galilea ditapʉ yʉ mʉjãrẽ sioneãpogʉacu tamʉ ―ĩyugʉ.#Mt 28:7, 10, 16; Mc 16:7; Jn 21:1.
29Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã tʉogʉ Pedro ĩyugʉ:
—Nipetira mʉrẽ cõãwʉmʉãcapetacãrã yʉpʉa mʉrẽ icãta cõãwʉmʉãhericu ―ĩyugʉ.
30Tairo ĩrẽrẽ tʉogʉ Jesús ĩyugʉ:
—Mʉrẽ diamacãrã wede. Marĩcʉ̃ã ñamimenarã cãmocʉcã pʉãrĩmena wedeatosʉguero mʉ yʉre masĩcapeicãrã itiãrĩjoro ‘cʉ̃rẽ yʉ masĩheriga’ ĩgʉacu ―ĩyugʉ.
31Buri Pedrope tairo ĩrẽrẽ tʉocapeicã ĩnemoyugʉ:
—Mʉmenarã yʉ cõwõãcʉ nicapeicãrã icãta mʉrẽ ‘yʉ cʉ̃rẽ masĩheriga’ ĩritohegʉacu ―ĩyugʉ.
Ãpẽrãcã nipetirapʉra tairo wado ĩyura.
Jesúcã Getsemanípʉ cʉ̃ Pacʉre ñubuerigue
32Siro Getsemani wãmecʉtiropʉ eawayura. Topʉ Jesús cʉ̃ buerare abiro ĩyugʉ:
—Mʉjã anorã duiyueya marĩcʉ̃. Yʉ õpʉ Manigʉ̃rẽ ñubue sãĩgʉ̃ wagʉ ya ―ĩyugʉ.
33Tairo ĩtuwa ñubuegʉ wagʉ Pedrore, Santiagore, Juanrẽ neãyugʉ. Jesús tomenarã bʉtoro wãcũpasʉti pũnirõ tʉoiñasocoyugʉ. 34Cʉ̃jãrẽ ĩyugʉ:
—Yʉ ya yeripũnapʉre bʉtoro wãcũpasʉti pũnicametʉaro tʉoiñarẽmena cõwõriaro cuwioro tʉoiñaga tiga.#Jn 12:27. Mʉjã anorã pʉtʉaya marĩcʉ̃. Nipetirapʉra caniherara tʉomasĩrẽmena coteya ―ĩyugʉ cʉ̃jãrẽ.
35Tairo ĩtuwa Jesús cʉ̃jãsʉguero yoasãñurõ wanemo, ãsʉ̃rʉ̃poperimena eacumuwa, cʉ̃ya capetʉrore yeparo pẽnirõpʉ munibiacũmuã Manigʉ̃rẽ: “Mʉrẽ wisioheriñerõcã yʉre atie ñañarõ posatere waheriñerõcã tiya” ĩ sãĩyugʉ. 36Cʉ̃ pacʉre ñubuegʉ abiro ĩyugʉ:
—Pacʉ, mʉpʉare nipetire wisioheri. Yʉcã ñañarõ posatere yʉre tiere tairo wañerõcã tiherimocãña. Buri tairo tirugagʉ yʉcã boriwãmepe tiherimocãña. Mʉcã boriwãmepe wañerõcã tiya ―ĩyugʉ.
37Sãĩtuwa cʉ̃ buera itiãrã cʉtiro eagʉ cʉ̃jãrẽ canirãrẽ bʉajeayugʉ. Tairo tigʉ Pedrore ĩyugʉ:
—¿Simón, mʉ canigʉ̃ yari? ¿Pẽrõ ĩcã horanorã canihegʉra catirucũgʉ̃ apõtĩõherijomocãrĩ? 38Mʉjã caniherara ñurõ coteya. Wãtĩã nirũpʉ̃ mʉjãrẽ ĩdocasãherimocãro ĩrã Manigʉ̃rẽ ñubue sãĩña. Mʉjãcã tʉoiñarẽpʉpʉare yʉre wedewõrugare cʉomi. Buri bicaperacãrã yʉre wedewõquetatumasĩbora wãcũtutuare cʉoheri ―ĩyugʉ.
39Siro tamʉ topʉra camepʉtʉa cʉ̃ Pacʉre ñubuegʉ cʉ̃cã ĩãriawãmerã cʉ̃rẽ sãĩyugʉ. 40Sãĩtuwa camepʉtʉatigʉ tiwãmerã cʉ̃ buerare canirãpʉrena bʉajeagʉ eayugʉ. Cʉ̃jã wʉgoa cʉocametʉasuyura. Tairo tira cʉ̃rẽ dairo ĩ yʉmasĩheriyura.
41Upatuti pʉãrĩsiromena cʉ̃ Pacʉre ñubuegʉ warigʉ eagʉ cʉ̃ buerare abiro ĩyugʉ:
—¿Mʉjã marĩcʉ̃ cani yerisãmocãrã yari? Tocãrõrã caniña. Merẽ yʉ Nipetira Sõwʉ̃rẽ cʉ̃jãcã ñañarãpʉre wiyoati hora earo ya. 42¡Wʉmʉnʉcãña! Jamʉ waco. Ĩñaña; yʉre merẽ ĩñatutirapʉre wiyoacʉ watisiawi ―ĩyugʉ Jesús.
Jesúre ñewʉmʉãrigue
(Mt 26:47-56; Lc 22:47-53; Jn 18:2-11)
43Marĩcʉ̃ Jesúcã cʉ̃ bueramena wederucũriwatoara cʉ̃jãmenamacʉ̃ niãrigʉ Judas pajʉ basoca besu taberipĩrĩ, yucʉpagʉ cʉoariaramena eayugʉ. Cʉ̃jã paia nirũpãrãcã, Moisécã ojariguere bueribasocacã, judío basoca bʉtoa dotira nirãcã ticoyoariara niyura. 44Merẽ Judas Jesúre wiyoribasocʉ cʉ̃cã topʉ eatosʉgueropʉra cʉ̃jãrẽ abiro ĩcũsiarigʉ niwĩ:
—Yʉcã ñudoti wasopãnapʉ ũpũgʉ̃rã nigʉagawi. Cʉ̃rẽna mʉjã ñe, ñurõ sia newʉmʉãrõãcu ―ĩyugʉ.
45Tairo tigʉ Judas mata Jesús cʉtiropʉ eagʉra abiro ĩyugʉ:
—¡Buegʉ! ―ĩyugʉ.
Tairo ĩgʉ̃rã cʉ̃rẽ wasopãnarẽ ũpũyugʉ. 46Tocãrõmenarã Jesúre tutuaromena ñewʉmʉãsuyura.
47Cʉ̃rẽ ñewʉmʉãñerõcã ĩñagʉ̃ ĩcʉ̃ cʉ̃jãwatoapʉ niãrigʉ cʉ̃ya saderipĩrẽ tʉ̃ãwewioco paia nirũpãrãsotoa nirũpʉ̃rẽ padedecotegʉya camuperore patadujiocomocãyugʉ. 48Jesúpe basocare abiro ĩ sãĩñayugʉ:
—¿Dairo tira mʉjã yajaribasoca nirũpʉ̃rẽ tirara abiro saderipĩrĩmena, yucʉpagʉmena yʉre ñerã watiri? 49Yʉ bʉrecoricãrõ mʉjã watoapʉre Manigʉ̃wipʉra mʉjãrẽ bueduiawʉ. Topʉre ĩcʉ̃nopera mʉjã yʉre icãta ñeheriwʉ. Buri atie mʉjãcã marĩcʉorogã tire sʉgueropʉ Manigʉ̃ye wederucũrẽrẽ ojayoriapũrĩpʉ ĩriarora abiro queoro waro ya ―ĩyugʉ.
50Jesús buera cʉ̃rẽ ñewʉmʉãñerõcã ĩñarã cʉ̃ wadorena cõãnʉcõmocã dutiwʉmʉãpetiasuyura. 51Buri ĩcʉ̃ mamʉ canigʉ̃ cʉ̃cã cũmarĩcaseromena wadora padʉdʉarigʉ Jesúre ñewʉmʉañerõcã cʉ̃rẽ quetatuamiyugʉ. Buri ãnirẽ ñemocãyura. 52Buri cʉ̃pe cʉ̃cã cũmariacaserore yuquiwemocã sutimanigʉ̃rã cʉtʉdutiwʉmʉãsuyugʉ.
Judío Nirũpãrã Neãporibasoca Jesúre sãĩñarigue
(Mt 26:57-68; Lc 22:54-55, 63-71; Jn 18:12-14, 19-24)
53Jesúre paia nirũpãrãsotoa nirũpʉ̃ cʉtiropʉ newayura. Topʉ Judío Nirũpãrã Neãporibasoca: nipetira paia nirũpãrã nirã, judío basoca bʉtoa dotira nirã ĩñerõcã Moisécã ojariguere bueribasoca nirã neãpoyura. 54Buri Pedrope Jesúre yoasãñurõpʉ quetaturucũgʉ̃, paia nirũpãrãsotoa nirũpʉ̃yawi sopepʉtomacãyepapʉ eawa Manigʉ̃wire cotera suraramena eanujea cʉ̃jãmena pecame cʉtiro sũmaduiyugʉ. 55Nipetira paia nirũpãrã ĩñerõcã nipetira judío basocare dotira Nirũpãrã Neãporibasoca basocare nobore ĩritoremena Jesúre wedesãrẽrẽ amarã tiyura “atie wapamena cʉ̃ wapa cʉowi” ĩ cʉ̃rẽ sĩãcõãdotiradara. Buri ĩcãwãmenopera bʉaheriyura.#14:55 Ãnijãrã niriara niwã Israelyabumacãrãrẽ nipetira nirũpãrãsotoa nirũpãrã nirã. Cʉ̃jãrã pecamasãyemena Junta Suprema wãmecʉtiriara niwã. Setenta y unojoro niyura (Lc 22:66). 56Pajʉ cʉ̃rẽ queoro niheremena wedesãcapetacãrã cʉ̃jãcã cʉ̃rẽ wedesãrẽ cʉ̃jãbasurupe ĩcãrõpe wedesãheriñerõcã queoro nirõ eaheriyuro. 57Ĩcãrã wʉmʉnʉcã queoro niheremena wedesãrã abiro ĩyura:
58—Ʉ̃sã ãnirẽ abiro ĩñerõcã tʉowʉ: ‘Yʉ atiwi Manigʉ̃wire basocacã tiriawire mʉtõdujiocopetimocãgʉacu. Buri itiabʉrecosiromenarã apewi basocacã tiriwinomerẽna tinʉcõgʉ̃da’ ĩwĩ Jesús ―ĩyura.
59Tiemenacãrẽ tairo ĩcãpetacãrã cʉ̃rẽ wedesãrĩbasoca ĩcãrõpe “queorora ña” ĩ wãcũpʉtʉaheriyura.
60Tocãrõmenarã cʉ̃jãcã tairo ĩrẽrẽ tʉogʉ paia nirũpãrãsotoa nirũpʉ̃ nigʉ̃ cʉ̃jã watoapʉ wʉmʉnʉcã Jesúre abiro ĩ sãĩñayugʉ:
—¿Mʉrẽ cʉ̃jãcã tairo ĩrẽrẽ yʉheriri? ¿Ñeno ñarĩ atie cʉ̃jãcã mʉrẽ wedesãrẽ? ―ĩyugʉ.#Is 53:7.
61Buri Jesúpe disurora icãta yʉro manirõ tʉoiñacametʉocomocãyugʉ. Cʉ̃cã tora abiro yʉhericametʉocoñerõcã ĩñagʉ̃ paia nirũpãrãsotoa nirũpʉ̃ nigʉ̃ upatuti sãĩñanemoyugʉ:
—¿Mʉrã ñarĩ Cristo Manigʉ̃cã basocare cametʉodotigʉ ticoyorigʉ Manigʉ̃ ñugʉ̃ macʉ̃ cʉ̃jãcã ĩgʉ̃? ―ĩyugʉ.
62Jesús cʉ̃rẽ yʉyugʉ:
—Ʉ̃ʉ̃, yʉra ña. Mʉjã yʉ Nipetira Sõwʉ̃rẽ Manigʉ̃ tutuacametʉnʉcãgʉ̃ cʉtiropʉ cʉ̃ diamacãpanepe duigʉre ĩñarõãcu. Ĩñerõcã tairora bʉrecocasero maquẽ ʉ̃mebʉrʉariwatoapʉ watigʉre ĩñarõãcu#Sal 110:1; Dn 7:13. ―ĩyugʉ.
63Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã tʉogʉ paia nirũpãrãsotoa nirũpʉ̃ nigʉ̃ cʉ̃cã cuarere eñogʉ̃ cʉ̃basurupe cʉ̃ye sutire wejeyegayugʉ. Abiro ĩyugʉ:
—Ãpẽrã cʉ̃rẽ wedesãboranorẽ bonemoheri marĩ. 64Merẽ mʉjãbasurupera Manigʉ̃rẽ ñañarõ cʉ̃cã ĩdocaturere tʉosia. ¿Cʉ̃rẽ dairo tiro bori? ―ĩyugʉ.
Nipetira tiere queora wãcũpʉtʉa:
—Cʉ̃ wapa cʉogʉra ñawĩ; cʉ̃ cõwõãgʉagawi ―ĩyura.#Lv 24:15-16; Jn 19:7.
65Tairo ĩñerõcã tʉora ĩcãrã cʉ̃rẽ ʉsecoa eotu cʉ̃ya caperire bia cʉ̃rẽ parara abiro ĩyura:
—¡Ĩbʉaya! ¿Noã mʉrẽ pari? ―ĩyura. Ĩñerõcã Manigʉ̃wire coteribasocacã Jesúre cʉ̃ya wãnimacãpʉre payura.#Is 50:6; 53:5.
Pedrocã “Jesúre masĩheriga” ĩrigue
(Mt 26:69-75; Lc 22:56-62; Jn 18:15-18, 25-27)
66Jesúre cʉ̃jãcã pupeapʉ ñesãriasiro marĩcʉ̃ Pedrocã tiwi sopepʉto macã yepapʉra pecame sumaduiriwatoa ĩcõ nomiõ paia nirũpãrãsotoa nirũpʉ̃rẽ padedecotego eayugo. 67Cʉ̃rẽ pecame tʉsaro sumaduigʉre ĩñagõ ĩñacõã cʉ̃rẽ abiro ĩyugo:
—Mʉcã Jesús Nazaret macʉ̃mena camesãrigʉra ña ―ĩyugo.
68Pedro core ĩritogʉ abiro ĩyugʉ:
—Yʉ cʉ̃rẽ masĩheri. Mʉ nenorẽ wederucũgõ wederucũga. Yʉ tʉomasĩhegʉ cati ―ĩyugʉ.
Tairo ĩmocã mama sãtiropʉ witiayugʉ. Tocãrõmenarã cãmocʉ wedeyugʉ. 69Paia nirũpãrãsotoa nirũpʉ̃ nigʉ̃rẽ padedecotego tamʉ upatutira cʉ̃rẽ ĩñagõ topʉ nirãrẽ abiro ĩyugo:
—Ãnicã cʉ̃jãmenamacʉ̃rã ñawĩ ―ĩyugo.
70Pedrope tamʉ upatutira niheri yʉ ĩyugʉ. Tosirogãmenarã topʉ nirã tamʉ Pedrore abiro ĩyura:
—Mʉcã cʉ̃jãmenamacʉ̃rã ña. Mʉ Galilea macʉ̃ ña ―ĩyura.
71Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ Pedrope Manigʉ̃ wãmerẽ wãmebonigʉ̃ tutuaromena:
—¡Merẽ yʉ mʉjãrẽ ‘cʉ̃rẽ masĩheriga’ ĩ wedesiawʉ.
—Yʉ mʉjãcã wederucũgʉ̃rẽ icãta masĩheri. Yʉcã ĩritoñerõcã Manigʉ̃ yʉre ñañarõ tiaro ―ĩyugʉ.
72Cʉ̃cã tairo ĩriwatoamenarã upatuti cãmocʉ pʉãrĩ warore wedeyugʉ. Tocawatoamenarã Pedro Jesúcã wederiguere wãcũgʉ̃ eayugʉ. Jesúcã cʉ̃rẽ “Cãmocʉcã pʉãrĩmena wedeatosʉguero mʉ yʉre masĩcãpeicãrã itiãrĩjoro ‘cʉ̃rẽ yʉ masĩheri’ ĩgʉacu” ĩriguere. Tiere wãcũgʉ̃ eagʉ Pedro bʉtoro otiyugʉ.
Currently Selected:
Marcos 14: yui
Highlight
Share
ਕਾਪੀ।

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2026, SIL Global. All rights reserved.