Mateo 27
27
Nirũpãrãcã Jesúre Pilato cʉtiropʉ neãrigue
(Mc 15:1; Lc 23:1-2; Jn 18:28-32)
1Menamegãjoro nipetira paia nirũpãrã ĩñerõcã timacã macãrã judío basoca bʉtoa dotira neãpo Jesúre cʉ̃jãcã sĩãte maquẽrẽ quenoyura. 2Tuwanʉco Jesúre sianirã Roma macãrã nirũpʉ̃ Poncio Pilato cʉtiropʉ newa cʉ̃rẽ wiyoyura.
Judas Iscariotecã cʉ̃basurupe sĩãcũmurigue
3Judas Jesúre wiyorigʉ “Jesúre sĩãcõãmocãrãdara tiayura” ĩrẽrẽ masĩgʉ̃ eagʉ, bʉtoro wãcũpasʉtiyugʉ. Tairo tigʉ niyeru treintatirire paia nirũpãrãrẽ ĩñerõcã judío basoca bʉtoa dotirare wiyogʉ wayugʉ. 4Topʉ eawa cʉ̃jãrẽ:
—Yʉ Manigʉ̃cã ĩñacorore ñañacametʉaro tiayu. Yʉ Jesúre ñugʉ̃rẽ, ñañarẽ cʉohegʉrena nirũpãrãpʉre wiyoatiwʉ cʉ̃rẽ sĩãdotigʉ ―ĩyugʉ.
Cʉ̃cã tora abiro ĩñerõcã tʉora cʉ̃jãpe cʉ̃rẽ abiro ĩ yʉyura:
—Mʉcã tairo tiarigue ʉ̃sãyemerã ña. Mʉye maquẽ ña ―ĩyura.
5Cʉ̃jãcã tora abiro ĩñerõcã tʉogʉ Judas niyerutirire Manigʉ̃wipʉ docabatecũcomocã tore witiasuyugʉ. Siro wa cʉ̃basurupe pũgʉ̃dʉpodamena cʉ̃ya wãmʉãnʉcõpʉ tubio, ñañomʉjea cõwõãsuyugʉ.
6Paia nirũpãrã tie niyerutirire seneõcũ nerã cʉ̃jãbasurupe abiro ĩyura:
—Atie niyeru basocʉre sĩãte wapa wapatirigue ña. Tairo tira marĩ atiere Manigʉ̃wi maquẽrẽ quenoricũmuãpʉ quenocũmasĩheriga. Marĩrẽ dotire tairo tidotiheri ―ĩyura.
7Tairo tira cʉ̃jãbasurupe: “atie niyerumena di bapari wegʉya ditare wapatiñerõcã ñurõãcu” ĩ wãcũpʉtʉayura, basoca apero macãrãpʉ cõwõãñerõcã tiditapʉ yacõãradara.
8Tairo tiro basoca tiditare: “di cõãriadita” wãmeõtiriarora abirora marĩcʉoropʉcãrẽ tairora “di cõãriadita” wãmecʉtirucũmocã.
9Cʉ̃jãcã abiro tiremena, Manigʉ̃ye quetire wedesʉgueribasocʉ Jeremíacã ojariarora abiro queoro waro tiyuro. Abiro ojarigʉ niwĩ:
«Israelyabumacãrãcã “cʉ̃rẽ tõcãrõ wapacʉtigʉagawi” ĩcũriarocãrõrã,
cʉ̃rẽ wapatiyorigue treinta niyerutirire cʉ̃jã newã.
10Tiemena di bapari wegʉya ditare wapatiwa.
Tairo tira Manigʉ̃cã yʉre “cʉ̃jã tairora tiroagawa” ĩriarora abirora tiroagawa»#Zac 11:12, 13; Jer 32:6-9.
ĩ ojarigʉ niwĩ Jeremías.
Pilatocã Jesúre sãĩñarigue
(Mc 15:2-5; Lc 23:3-5; Jn 18:33-38)
11Siro Judea dita macãrã nirũpʉ̃ Pilato cʉtiropʉ Jesúre neãjeañerõcã Pilato Jesúre abiro ĩ sãĩñayugʉ:
—¿Mʉrã ñarĩ judío basoca nirũpʉ̃? ―ĩyugʉ.
Jesús cʉ̃rẽ:
—Mʉcã ĩrõrã abirora yʉ cʉ̃rã ña ―ĩ yʉyugʉ.
12Paia nirũpãrã ĩñerõcã judío basoca bʉtoa dotira cʉ̃rẽ ñañarõ ĩ Pilatopʉre wedesãrẽpere Jesús icãta yʉheriyugʉ. 13Tairo tigʉ Pilato cʉ̃rẽ:
—¿Paje mʉcã ñañarõ tiriguere cʉ̃jãcã mʉrẽ wedesãrẽrẽ mʉ tʉoheriri? ―ĩyugʉ.
14Jesúpe nipetire cʉ̃jãcã wedesãrĩwãmecãrõrẽ ĩcãwãmenogãpere icãta yʉheriyugʉ. Cʉ̃cã tora abiro yʉheriñerõcã ĩñagʉ̃ Pilatope ĩñamaniãsugʉ pʉtʉayugʉ.
Pilatocã Jesúre sĩãdotirigue
15Cʉmarĩcãrõ Pascua bosebʉreco niñerõcã Pilato ĩcʉ̃ peresupʉ nigʉ̃rẽ basocacã duwiocodotigʉre wiorecʉtiyugʉ. 16Tibʉrecorire ĩcʉ̃ peresupʉ cʉ̃jãcã soneyorigʉre cʉoyura. Cʉ̃ nipetira cʉ̃jãcã masĩyogʉ Jesús Barrabás wãmecʉtigʉ niyugʉ. 17-18Tairo tigʉ Pilato pajʉ basoca cʉ̃ cʉtiropʉ neãpoñerõcã ĩñagʉ̃ nirũpãrãcã Jesúre ĩñatutinirã cʉ̃rẽ cʉ̃ cʉtiropʉ neãtiariguere masĩnigʉ̃ Jesúpere duwiocorugagʉ cʉ̃jãrẽ abiro ĩ sãĩñayugʉ:
—¿Yʉre nipere mʉjãrẽ duwiocobosañerõcã bogari? ¿Barrabáre o Jesúre Manigʉ̃cã beseyorigʉ Cristo cʉ̃jãcã ĩgʉ̃pere? ―ĩyugʉ.
19Pilatocã wedesãrẽrẽ beseribasocʉ duiropʉ dui, Jesúye maquẽrẽ ĩñabeseriwatoa cʉ̃ nʉmo cʉ̃rẽ abiro ĩ queti ticoyugo: “Cʉ̃ ñañarẽ cʉohegʉre diamacã maquẽ tigʉre icãta ñañarõ tiherimocãña. Marĩcʉ̃ã ñamirẽ cʉ̃ye maquẽrẽ bʉtoro cuwioro quẽãtiwʉ” ―ĩcoyugo.
20Paia nirũpãrãpe ĩñerõcã judío basoca bʉtoa dotira wedesãmemarẽmena basoca to nirãrẽ Pilatore: “Barrabáre wiocomocãña; Jesúpere sĩãdotiya” ĩ sãĩdotiyura.
21Nirũpʉ̃ Pilato tamʉ upatuti basoca to nirãrẽ abiro ĩ sãĩñanemoyugʉ:
—¿Yʉre mʉjã ãnijã pʉ̃ãrãrẽ nipere mʉjãrẽ wiocobosañerõcã bogari? ―ĩyugʉ.
Cʉ̃jãpe:
—Ʉ̃sã Barrabápere duwiocoñerõcã boga ―ĩ yʉyura.
22Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ Pilatope:
—¿Topʉare dairo tigʉagari yʉ ãni Jesús Manigʉ̃cã beseyorigʉ Cristo cʉ̃jãcã ĩgʉ̃pere? ―ĩ sãĩñayugʉ.
Cʉ̃jãpe nipetirapʉra:
—¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãña! ―ĩ yʉyura.
23Pilatope:
—Mʉjã wedeya. ¿Mʉjãcã tairo ĩñerõcã cʉ̃ ñeno ñañarẽrẽ tiari? ―ĩyugʉ.
Buri basocape upatutira sotoa bʉtoro abiro ĩ caribinemocoyura:
—¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãña! ―ĩyura.
24Pilato basoca cʉ̃cã wederucũrẽrẽ tʉorugaheriñerõcã buripe tʉorono tira cua caribibateañerõcã ĩñagʉ̃, ocore neãtidoti, basoca ĩñacoropʉ wãmocosegʉ abiro ĩyugʉ:
—Ãni basocʉ ñañarẽ cʉohegʉre sĩãñerõcã yʉ wapa cʉoheriga. Mʉjã wapa cʉoroacu ―ĩyugʉ.
25Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã tʉora nipetira basoca topʉ nirã:
—Ãnicã cõwõãrẽrẽ ʉ̃sã, ʉ̃sã pũnamena wapa cʉoroacu ―ĩyura.
26Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ Pilato Barrabáre peresupʉ nigʉ̃rẽ wiocomocãyugʉ. Siro cʉ̃ya surarare Jesúpere bapedoti cʉ̃jãrẽ wiyoyugʉ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãdotigʉ.
27Tairo tira Pilatoyara surara cʉ̃jãyawi pupea macã yepapʉ nesãwa nipetira surarare pisuneõ Jesúre betoanʉcãjeayura. 28Topʉ cʉ̃rẽ cʉ̃ya sutire tuwe apero sutiro nirũpʉ̃yarora abiro bauro sõãrõrẽ sãyura. 29Siro nirũpʉ̃cã pesaribetora abiro cʉ̃jãcã potamena tiaria betore cʉ̃ya dʉpowʉpʉ peoyura. Ĩñerõcã ĩcãgʉ yucʉgʉ tuarigʉre cʉ̃ya wãmo diamacãpanepere pasuayura “nirũpʉ̃rã ñawĩ” ĩrugara. Tairo tituwanirã cʉ̃ diamacãpe ãsʉ̃rʉ̃poperimena eacumujea buieperiwãmemena cʉ̃rẽ abiro ĩyura:
—Ʉseapeoya judío basoca nirũpʉ̃rẽ ―ĩyura.
30Tairo ĩrãrã ĩcãrã cʉ̃rẽ ʉsecoa eotu yucʉgʉ cʉ̃jãcã cʉ̃rẽ pasuarigʉmenarã cʉ̃ya dʉpowʉre pajeri paicãyura. 31Cʉ̃rẽ buiepetuwacorosiro cʉ̃jãcã cʉ̃rẽ sãria sutirore tuwene cʉ̃yaro sutiro niãriaropere sãõnirã cʉ̃rẽ tore newitiayura curusapʉ papatu sĩãcõãrã wara.
Jesúre curusapʉ papatu sĩãrigue
(Mc 15:21-32; Lc 23:26-43; Jn 19:17-27)
32Jerusalén macãrẽ witiwʉmʉãrã ĩcʉ̃ ʉmʉ Cirene wãmecʉtirimacã macʉ̃ Simórẽ bʉajea cʉ̃rẽ Jesúcã apariacurusare apawʉmʉãdotiwa.
33Tomena wara basocacã “Gólgota” ĩriburopʉ cʉ̃jã eawa. Gólgota ĩrõ “basocʉ dʉpowʉ boaweariacoro” ĩrugaro tiyuro. 34Topʉ Jesúre ʉse ocore basocacã “hiel” ĩrẽ mucũrẽmena camejiariguere tĩãwã cʉ̃rẽ pũnirẽ tʉoiñaherimocãrõ ĩrã. Jesúpe tiere sĩniñarigʉpʉ upatuti sĩninemorugaheriwi.
35Jesúre curusapʉ papatu newʉmʉõnʉcõãriasiro surara cʉ̃ye suti nimoãriguere nenirã “noãno tiemena pʉtʉaroagari” ĩrã cʉ̃jãbasurupe ĩbʉa ĩbʉarare tiere batowa. Cʉ̃jãcã tora abiro tiremena Manigʉ̃ye queti wedesʉgueribasocʉcã ojariarora abirora queoro waro tiwʉ. Abiro ĩ ojayoriaro niwʉ̃:
«Ya sutire ĩbʉaepe cʉ̃jãbasurupe came batoragawa»#Sal 22:18.
ĩ ojayoriaro niwʉ̃.
36Cʉ̃jã tairo tituwanʉcõ, curusa cʉtiropʉ eanujea, Jesúre cotewa. 37Basocacã cʉ̃rẽ wedesãriawãmerã cʉ̃ya dʉpowʉsotoarena ĩcã taboapĩpʉ “Atieye wapamena ãni cõwõãwĩ” ĩrĩpĩrẽ turiara niwã. Tipĩ abiro ĩwʉ̃ «ãnirã ñawĩ jesús judío basoca nirũpʉ̃» ĩwʉ̃.
38Jesúmenarẽ ãpẽrã pʉ̃ãrã cametʉanʉcãrĩbasocare curusapʉ papatu newʉmʉõnʉcõwã. Ĩcʉ̃rẽ cʉ̃ diamacãpanepe, ãpĩrẽ acũnʉãpanepe nʉcõwã. 39Basoca Jesús cʉtiro cametʉarucũrã, cʉ̃rẽ ĩñarã, cʉ̃jãya dʉpopawʉre sagueĩcã cʉ̃rẽ ñañarõ ĩdocatuicãwã. 40Abiro ĩcãwã:
—Mʉ ‘Yʉ Manigʉ̃wire mʉtõdujiocomasĩ. Buri itiabʉrecomenarã yʉ tamʉ upatutira wenʉcõmasĩ’ ĩwʉ̃. Tairo tigʉ mʉ nirõrã Manigʉ̃ Macʉ̃ nigʉ̃ mʉbasurupe cametʉoya. Ti curusapʉ tusagʉ duiatiya ―ĩwã.
41Tiwãmerã paia nirũpãrã, Moisécã ojariguere bueribasoca, judío basoca bʉtoa dotira Jesúre ñañarõ ĩ buiepewa. Abiro ĩcãwã:
42—Cʉ̃ ãpẽrãpere cametʉowi. Buri cʉ̃basurupe cametʉomasĩheriwi. ‘Israelyabumacãrã nirũpʉ̃ ña’ ĩgʉ̃ marĩcʉorora ti curusapʉ tusagʉ duiatiaro. Cʉ̃cã topʉmena duiatiñerõcã docare cʉ̃rẽ wedewõrõãcu. 43Cʉ̃: ‘Yʉ Manigʉ̃rẽ wedewõ; Manigʉ̃ Macʉ̃ ña’ ĩwĩ. Topʉare tairo niñerõcãpʉare Manigʉ̃ cʉ̃rẽ maĩgʉ̃ marĩcʉoromenarã cʉ̃rẽ cametʉoaro ―ĩ buiepewa.
44Tairora cametʉanʉcãrĩbasoca Jesús pʉanʉãpe papatuyoariaracã cʉ̃rẽ ñañarõ ĩtutiwa.
Jesúcã cõwõrigue
(Mc 15:33-41; Lc 23:44-49; Jn 19:28-30)
45Sotoamena pʉ ñamica tres niñerõcãjoro tidita nipetiropʉ naĩtĩãrõ pʉtʉawʉ. 46Tihora tres niñerõcãjoro Jesús arameoye wederucũrẽmena tutuaro abiro ĩ caribiwi:
—Elí, Elí ¿lama sabactani? ―ĩwĩ.
Tairo ĩgʉ̃ “Manigʉ̃, Manigʉ̃ ¿dairo tigʉ mʉ yʉre cõãrĩ?” ĩgʉ̃ tiwí.
47Ĩcãrã topʉ nirã cʉ̃cã tairo ĩ caribiñerõcã tʉora:
—Ãni Manigʉ̃ye queti wedesʉgueribasocʉ Elíare siogʉ yawí cʉ̃rẽ cametʉogʉ watiaro ĩgʉ̃ ―ĩwã.
48Cʉ̃cã tairo ĩrẽmenarã ĩcʉ̃ cʉ̃jãmenamacʉ̃ cʉtʉwʉmʉã upasitiare ʉse oco mucũrẽpʉ soane, yucʉgʉ yapapʉ siatu tinigʉ̃ sumʉõcowi Jesúre siniãro ĩgʉ̃. 49Cʉ̃cã tairo tiñerõcã ãpẽrãpe abiro ĩwã:
—Tocãrõrã tiya. Manigʉ̃ye queti wedesʉgueribasocʉ Elías cʉ̃rẽ cametʉogʉ watigʉre ĩñarãda marĩcʉ̃ ―ĩwã.
50Jesúpe tocãrõrã bʉtoro caribinemoco cõwõãsuwi. 51Cʉ̃cã cõwõwariwatoamenarã Manigʉ̃wipʉ paiacã sãwarucũritatia, Manigʉ̃cã nirĩtatiamena acutayosaricasero emʉãrõpʉmena yegaduiati pʉa caseropʉ yegajañomʉãyuro.#Heb 6:19-20; 10:19-20. Ĩñerõcã bʉtoro ditaro ñomerẽ wawʉ. Tairora ʉ̃tãperi pacacã watiasuwʉ. 52Masãcoperi pãwõãsuriaro niwʉ̃. Tairo tira pajʉ Manigʉ̃rẽ wedewõnirã cõwõriara upatuti masãyura. 53Jesúcã masãriasiro cʉ̃jã masãcoperipʉ niãriara witiwa, Manigʉ̃yamacã Jerusalénpʉ sãwa, pajʉ basocare bajuayura.
54Roma macãrã surara nirũpʉ̃ ĩñerõcã cʉ̃ya surara Jesúre coteariara ditaro ñomerẽ wañerõcã ĩñarã, apeye nipetire tairo warere ĩñarã bʉtoro ʉcʉara cuiremena abiro ĩwã:
—Nirõrã ãni Manigʉ̃ Macʉ̃rã nimoãyi ―ĩwã.
55Topʉre pajʉ nomiã yoaropʉ ĩñacorucũwã. Cʉ̃jã Jesúre Galileapʉmenarã quetatuwʉmʉãti titamuriara nomiã niwã. 56Cʉ̃jãrõmiã watoare María Magdala wãmecʉtirimacã macõ; Santiago, José paco María ĩñerõcã Zebedeo nʉmo niwã.
Jesúya ũpʉ̃niãrõrẽ ʉ̃tãtotipʉ cũrigue
(Mc 15:42-47; Lc 23:50-56; Jn 19:38-42)
57Naĩcũmuãrĩwatoa ĩcʉ̃ ʉmʉ José wãmecʉtigʉ Arimatea macã macʉ̃ paje bʉere cʉogʉ eawi. Cʉ̃ Jesúre wedewõgʉ cʉ̃ye buerere quetatugʉra nirigʉ niwĩ. 58Cʉ̃ Pilato cʉtiropʉ wa cʉ̃rẽ: “Jesúya ũpʉ̃niãrõrẽ yʉre neãdotiya yacõãgʉ̃dagʉ ya” ĩ sãĩyugʉ. Cʉ̃cã tairo ĩ sãĩñerõcã tʉogʉ Pilatope cʉ̃ya surarare wiyocodotiyugʉ. 59Tairo tigʉ José Jesúya ũpʉ̃niãrõrẽ nedujioco, sutirocasero wõẽrĩmanirĩcaseromena cʉ̃ya ũpʉ̃niãrõrẽ cũmayugʉ. 60Tuwa cʉ̃ya ʉ̃tãtoti mamatotipʉ cʉ̃cã ʉ̃tãperena coasãwadotiriatotipʉ Jesúya ũpʉ̃niãrõrẽ cũyugʉ. Siro ʉ̃tãpĩ pairipĩrẽ tũnuwʉmʉã titotire tubiatocũmocã tore warisuayugʉ. 61Buri Marĩa Magdala wãmecʉtirimacã macõ ĩñerõcã apeo María timasãcope põtĩõrõ ĩñaduiyura.
Suraracã Jesúre yariatotire coterigue
62Apebʉreco judío basocacã yerisãrĩbʉreco niñerõcã paiã nirũpãrã ĩñerõcã fariseo basoca Pilato cʉtiropʉ wayura. 63Topʉ eara Pilatore abiro ĩyura:
—Ʉ̃sã Nirũpʉ̃ õ niãrigʉ ĩritorepigʉ catigʉpʉ cʉ̃cã ĩriguere ʉ̃sã wãcũ. Abiro ĩwĩ: ‘Yʉ cõwõãrigʉ nicapeicã itiabʉreco waremenarã upatuti masãgʉacu’ ĩwĩ. 64Tairo tigʉ mʉyara surarare itiabʉrecojoro cʉ̃ya ũpʉ̃niãrõrẽ yariatotipʉre cotedotigʉ ticoya. Apewatoa tira cʉ̃ buera ñamimena wati cʉ̃ya ũpʉ̃rẽ yajara eabogawa. Yajatuwanirã basocare: ‘Jesús cõwõãrigʉpʉ nicapeicã masãsuawi’ ĩbogawa. Tora abiro cʉ̃jãcã ĩritore doca cʉ̃cã: ‘Yʉ Manigʉ̃cã beseyorigʉ ña’ ĩritoriaro sotoapere ñañacametʉasuboga ―ĩyura.
65Tiere tʉogʉ Pilato cʉ̃jãrẽ yʉyugʉ:
—Ãnijã ñawã surara. Cʉ̃jãrẽ neãña. Timasãcopere merĩã wari ĩrã no mʉjãcã apõtĩõrõcãrõ cʉ̃jãrẽ ñurõ cotedotiya ―ĩyugʉ.
66Tairo tira cʉ̃jã wa ticopere biaria ʉ̃tãpĩrẽ ñurõ wĩtãbiatomocãyura basoca sãwariguere ĩñamasĩrãda ĩrã. Ĩñerõcã timasãcopere surarare ñurõ cotedotiyura.
Currently Selected:
Mateo 27: yui
Highlight
Share
ਕਾਪੀ।

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2026, SIL Global. All rights reserved.