Juan 19
19
1Cʉ̃jãcã tairo ĩ caribiñerõcã tʉogʉ, Pilatope Jesúre newʉmʉã cʉ̃ya surarare bapedotiyugʉ.#19:1 Pilato cʉ̃cã abiro tidotiremena judío basocare “Jesúre pitidotimocãrãgawa” ĩ wãcũmiyugʉ. 2Surara Jesúre bapetuwara potamena sepatariabetore tinirã cʉ̃ya dʉpowʉpʉre peoyura. Cʉ̃rẽ tairo peotuwara nirũpʉ̃cã sãñarĩsutironorẽ bʉtoro sõãrõrẽ cʉ̃rẽ sãyura. 3Tairo tituwanirã cʉ̃ cʉtiro eanʉcãjea cʉ̃rẽ buiepera abiro ĩyura:
—¡Ʉseapeoya judío basoca nirũpʉ̃rẽ! ―ĩyura.
Tairo ĩrãrã cʉ̃jãya wãmorĩmena cʉ̃ya wãnimacãpʉre paicãyura.
4Pilato upatutira basocare wedegʉ witiatiwi tamʉ. Abiro ĩwĩ:
—¡Mʉjã tʉoya! ‘Cʉ̃rẽ ano mʉjã cʉtiropʉ neãtiya’ ĩãwʉ̃ tamʉ ‘ĩcãwãmenopera cʉ̃cã ñañarẽ tiariguenorẽ bʉaheriayuwi’ ĩ mʉjãcã masĩãtora abiro ―ĩwĩ.
5Jesús pupeapʉ niãrigʉ witiatigʉ dʉpowʉpʉre potabeto peoyoarigʉ, sutiro bʉtoro sõãrõ sãyoarigʉ witijeagʉ eawi. Tairo tigʉ Pilatope basocare ĩwĩ:
—¡Ĩñaña! Ãnirã ñawĩ cʉ̃ ―ĩwĩ.
6Paia nirũpãrã, Manigʉ̃wire coteribasoca Jesúre ĩñarã abiro ĩ caribisocoawa:
—¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãña! ¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãña! ―ĩwã.
Cʉ̃jãcã abiro ĩñerõcã Pilatope cʉ̃jãrẽ abiro ĩwĩ:
—Mʉjãbasurupera cʉ̃rẽ neãnirã curusapʉ papatu sĩãrã waya. Yʉpe cʉ̃rẽ ĩcãwãmenopera cʉ̃cã ñañarẽ tiariguenorẽ bʉaheri ―ĩwĩ.
7Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã judío basoca nirũpãrãpe cʉ̃rẽ abiro ĩ yʉwa:
—Ʉ̃sã, ʉ̃sãrẽ dotire cʉo. Tairo tigʉ tiecã ʉ̃sãrẽ dotirora abirora cʉ̃ cõwõãgʉagawi; merẽ tie ʉ̃sãrẽ dotire tora abiro ‘yʉ Manigʉ̃ Macʉ̃rã ña’ ĩgʉ̃norẽ sĩãcõãdoti ―ĩwã.
8Cʉ̃jãcã “cʉ̃ ‘yʉ Manigʉ̃ Macʉ̃rã ña’ ĩwĩ” ĩrẽrẽ tʉogʉ Pilatope cʉ̃cã tosʉguero cuimoãriarosotoape cuiyugʉ. 9Tocãrõrã Pilatope tamʉ Jesúre siocamecʉtʉsãwa abiro ĩ cʉ̃rẽ sãĩñayugʉ:
—¿No macʉ̃joro ñarĩ mʉ? ―ĩyugʉ.
Jesúpe cʉ̃rẽ icãta yʉheriyugʉ. 10Cʉ̃cã tairo yʉheriñerõcã ĩñagʉ̃ Pilatope cʉ̃rẽ abiro ĩyugʉ:
—¿Mʉ yʉre yʉhegʉdagʉ yari? Yʉra ña dotigʉ nijomocãgʉ̃. Yʉ mʉrẽ wiocorugagʉ, wiocodotimasĩ; mʉrẽ sĩãcõãrugagʉ, sĩãcõãdotimasĩ. ¿Mʉ tiere masĩheriri? ―ĩyugʉ.
11Cʉ̃cã tora abiro ĩñerõcã Jesús cʉ̃rẽ ĩyugʉ:
—Mʉ yʉre icãta pẽrõgãno dotimasĩheriboatiyu, Manigʉ̃pʉra mʉrẽ nirũpʉ̃ soneheriñerõcãpʉare. Tairo tigʉ yʉre mʉpʉre wiyoarigʉ doca mʉsotoare cʉ̃cã ñañarẽ tiarigue wapare wapa cʉowi ―ĩyugʉ.
12Tocawatomenarã Pilatope Jesúre wiocoatiwãme amamiyugʉ. Buri judío basocape pʉtʉanʉcãrõ manirõ bʉtoro abiro ĩ caribiwa:
—¡Mʉ cʉ̃rẽ wiocogʉpʉa Césarmenamacʉ̃merã ña! ¡Nobogʉra ‘yʉ nirũpʉ̃ ña’ ĩgʉ̃no nirũpʉ̃ Césarmena came ĩñatutigʉ ñawĩ! ―ĩwã.
13Cʉ̃jãcã tairo ĩrẽrẽ tʉogʉ Pilatope Jesúre ʉ̃tãperimena weriayepapʉ newitiatidotiwi. Tituwa ĩñabeserãcã duiropʉ eanuãwĩ. To ʉ̃tãperimena weyoariayepa hebreoyemena Gabatá wãmecʉtiwʉ. 14Tibʉrecope Pascua bosebʉrecosʉguero macã bʉreco, tibosebʉreco maquẽrẽ quenoyueribʉreco sotoano niwʉ̃. Topʉ Pilato judío basoca nirũpãrãrẽ abiro ĩwĩ:
—¡Ãnirã ñawĩ mʉjã nirũpʉ̃! ―ĩwĩ.
15Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã cʉ̃jãpe boca caribiasuwa:
—¡Cʉ̃ cõwõãro! ¡Cʉ̃ cõwõãro! ¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãña! ―ĩwã.
Cʉ̃jãcã cʉ̃rẽ tora abiro ĩñerõcã tʉogʉ Pilatope cʉ̃jãrẽ abiro ĩ sãĩñawĩ:
—¿Dairo tira mʉjã nirũpʉ̃rẽna curusapʉ papatu sĩãcõãdotirugari? ―ĩwĩ.
Paia nirũpãrãpe cʉ̃rẽ abiro yʉwa:
—¡Ʉ̃sã nirũpʉ̃ César wado ñawĩ! Ãpĩ maniwĩ ―ĩwã.
16Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ tocãrõrã Pilatope Jesúre cʉ̃jãrẽ wiyomocãwĩ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãdotigʉ. Tairo tira surarape cʉ̃rẽ newʉmʉãsuwa.
Cʉ̃jãcã Jesúre curusapʉ papatu sĩãrigue
(Mt 27:32-44; Mc 15:21-32; Lc 23:26-43)
17Tomenarã Jesús curusare aparigʉ witia «basocʉ dʉpowʉ boaweariacoro» wãmecʉtiropʉ wawi. Tora hebreoyemena Gólgota wãmecʉtiwʉ. 18Topʉ cʉ̃rẽ nejeara curusapʉ papatu nemʉõnʉcõwã. Cʉ̃menarẽ ãpẽrã pʉ̃ãrãrẽ papatu nemʉõnʉcõwã. Jesúre cʉ̃jã deco nʉcõnirã ĩcʉ̃rẽ cʉ̃ diamacãpanepe ãpĩrẽ cʉ̃ acũnʉãpe papatu nemʉõnʉcõwã. 19Pilato ĩcã taboapĩ cʉ̃cã ojariapĩrẽ Jesúya dʉpowʉsotoare papatudotirigʉ niwĩ. Abiro ĩ ojarigue niwʉ̃: « ãni jesús nazaret macʉ̃ judío basoca nirũpʉ̃ ñawĩ» ĩwʉ̃. 20Tie hebreoyemena, latínyemena, griegoyemena ojayoarigue niwʉ̃. Jesúre cʉ̃jãcã curusapʉ papatunʉcõãriaro, macã cʉtirogã niwʉ̃. Tairo tira pajʉ judío basoca tie ojariguere buewa. 21Cʉ̃jãcã bueñañerõcã ĩñarã, paia nirũpãrã judío basoca ninirã Pilato cʉtiropʉ wanirã cʉ̃rẽ ĩyura:
—Mʉcã ‘ãni ñawĩ judío basoca nirũpʉ̃’ ĩ ojariguere wasoaya. Abirope ĩ ojaya ‘ãni ñawĩ cʉ̃basurupe “yʉ judío basoca nirũpʉ̃ ña” ĩrucũãrigʉ ĩrõpe ojaya’ ―ĩyura.
22Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ, Pilatope cʉ̃jãrẽ abiro ĩ yʉyugʉ:
—Merẽ yʉ ojasiawʉ; tie yʉcã ojariarora abirora pʉtʉaroacu ―ĩyugʉ.
23Siro bapubisara Roma macãrã surara Jesúre curusapʉ papatu nemʉõnʉcõtuwara, cʉ̃ya suti niãriguere ne, cʉ̃jãcãrõ ĩcãrõ wado came batowa. Ĩñerõcã cʉ̃ya sutiro doca macãrõ upawʉcãrẽ newã. Buri tocã edoya manirõ ĩcãcaserora niduiwaro niñerõcã. 24Cʉ̃jã surara cʉ̃jãbasurupe abiro came ĩwã:
—Marĩ anorẽ yegabateherimocãrãda. Buripe tore ĩbʉarada. ¡Ninorẽ to pʉtʉarogari quena! ―ĩwã.
Cʉ̃jãcã tairo tire Manigʉ̃ye wederucũrẽrẽ ojariapũpʉ ĩrõrã abirora queoro waro tiwʉ. Abiro ojayoriaro niwʉ̃: «Ya sutire batowa ĩñerõcã ya sʉtirowʉcãrẽ buri ĩbʉaepewa» ĩ ojayoriaro niwʉ̃. Tairo tira surara atiecã ĩriwãmerã atiere tiwa. 25Jesúre cʉ̃jãcã curusapʉ papatunʉcõãriaro cʉtiro cʉ̃ paco, cʉ̃ paco sõwõ, María Cleofás nʉmo ĩñerõcã María Magdala wãmecʉtirimacã macõ nucũwã. 26Tairo tigʉ Jesúpe cʉ̃ pacore ĩñerõcã yʉ cʉ̃ buegʉre cʉ̃cã bʉtoro maĩyogʉcã co cʉtiro niñerõcã ĩñagʉ̃ cʉ̃ pacore abiro ĩwĩ:
—Nomiõ, tora mʉmacʉ̃rẽ cʉo ―ĩwĩ.
27Tairo ĩtuwacogʉra yʉ cʉ̃ buegʉpere ĩwĩ:
—Tora mʉ pacore cʉo ―ĩwĩ.
Cʉ̃cã yʉre tairo ĩãriasiro tocawatoamenarã yʉ core yawipʉ nepʉtʉa cʉowʉ.
Jesúcã cõwõãrigue
(Mt 27:45-56; Mc 15:33-41; Lc 23:44-49)
28Atiesiro Jesús merẽ nipetire Manigʉ̃cã cʉ̃rẽ tidoticoriguere cʉ̃cã tiyapatinʉcõrẽrẽ masĩnigʉ̃ ĩñerõcã Manigʉ̃ye wederucũrẽrẽ ojariapũpʉ ojayoriarora abiro queoro wañerõcã tigʉ abiro ĩwĩ:
—Yʉ sĩnirugaga ―ĩwĩ.
29Topʉre ĩcãrʉ ʉse oco mucũrẽ dadarirʉ duiwʉ. Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã tʉora surara tie ʉse oco mucũrẽpʉ upasitiamena soa hisopo dʉpʉmena siatu sumʉõco Jesúya ʉseropʉ sutuwa. 30Tairo tiñerõcã Jesús ʉse mucũrẽrẽ ũpũwĩ. Ũpũtuwagʉra abiro ĩwĩ:
—Yʉ merẽ nipetirere tiyapatipetimocã ―ĩwĩ.
Tairo ĩtuwagʉra cʉ̃ya dʉpowʉre munibiayoco, cʉ̃ya catirere cʉ̃ Pacʉre wiyomocã, cõwõãsuwi.
Jesúre saderigue
31Tora abiro cʉ̃jãcã Jesúre tiribʉreco Pascua bosebʉreco watisʉguero macã bʉreco niwʉ̃. Tibʉreco judío basocaya yerisãrĩbʉreco buri nirĩbʉrecomerã niwʉ̃. Tairo tira judío basoca nirũpãrã tibʉreco niñerõcãrẽ ũpʉ̃rĩniguẽrẽ curusaripʉra tusañerõcã bohera, Pilato cʉtiropʉ wa, cʉ̃rẽ “curusaripʉ pabiatuyoariarare mata cõwõãtora abiro mʉya surarare cʉ̃jãya ñʉcãrĩrẽ papedotigʉ ticoya. Siro cʉ̃jãrẽ nedujioco aperope cũdotiya” ĩ sãĩrã wariara niwã. 32Tairo tira surara topʉ eara Jesús pʉanʉãpe curusaripʉ pabiatuyoariarare, ĩcʉ̃ nisocogʉya ñʉcãrĩrẽ siro ãpĩ apepane macʉ̃ya ñʉcãrĩcãrẽ papewa. 33Cʉ̃jãrẽ tairo tituwanʉcõ, Jesúcãrẽ tora abiro tiradara cʉ̃ cʉtiro eara cʉ̃rẽ cõwõãrigʉpʉre bʉajeawa. Tairo tira cʉ̃rẽ cʉ̃ya ñʉcãrĩrẽ papeheriwa. 34Buri bicapetacã paperono tigʉ ĩcʉ̃ cʉ̃jã watoa macʉ̃ surara cʉ̃ya saderigʉmena Jesúre cʉ̃ya warupãma docajoro sadewi. Cʉ̃cã saderemenarã di ĩñerõcã oco witiwʉ. 35Yʉ mʉjãrẽ atie birere ĩñarigʉra “tiere tairo wawʉ” ĩ wede. Atie yʉcã mʉjãrẽ wedere diamacãrã ña. Tairo tigʉ mʉjãrẽ tiere masĩnigʉ̃ “queorora wawʉ” ĩ wede, mʉjãcãrẽ tiere tʉora wedewõãro ĩgʉ̃. 36Atie anorã abiro wawʉ, Manigʉ̃ye wederucũrẽrẽ ojaripũpʉ ojayoriarora abirora queoro waro. Abiro ojayoriaro niwʉ̃: «Cʉ̃rẽ ĩcãcõãnopere papeherigawa» ĩ ojayoriaro niwʉ̃. 37Tairora tipũpʉrena aperore abiro ojayoriaro niwʉ̃: «Cʉ̃jãcã sadeyorigʉpʉre ĩñarõãgawa» ĩ ojayoriaro niwʉ̃.
Jesúya ũpʉ̃rẽ ʉ̃tãtotipʉ cõãrigue
(Mt 27:57-61; Mc 15:42-47; Lc 23:50-56)
38Atie nipetiresiro José Arimatea wãmecʉtirimacã macʉ̃ Jesúya ũpʉ̃rẽ newagʉdagʉ Pilatore sãĩgʉ̃ warigʉ niwĩ. Cʉ̃ José Jesúre wedewõgʉ̃rã niwĩ. Buri yajioriwãmepe cʉ̃rẽ wedewõgʉ̃ nirigʉ niwĩ judío basoca nirũpãrãrẽ cuinigʉ̃. Pilatocã cʉ̃rẽ “newaya” ĩñerõcã tʉogʉ José topʉ ea Jesúya ũpʉ̃rẽ nedujioco neãsuwi. 39Ĩñerõcã Nicodemo Jesúre ñamimena wedetamugʉ̃ earigʉcã, treinta y cuatro kilojoro sʉtiañurĩpocare, sʉtiañurĩpoca mirramena ĩñerõcã sʉtiañurĩpoca áloemena camejiariguere nejeawi. 40Tairo tira cʉ̃jã pʉ̃ãrã José Nicodemomena Jesúya ũpʉ̃rẽ sʉtiañurĩpocamena wẽbatepeo, suticaseri ñurẽnomena cʉ̃ya ũpʉ̃rẽ dʉdʉawa. Judío basocacã cõwõãriarare cʉ̃jãcã cõãtosʉguero tirecʉtirora abirora tiwa. 41Jesúre cʉ̃jãcã papatunʉcõriaro cʉtirore ĩcãtucũrõ otere cʉoritucũrõ niwʉ̃. Titucũrõpʉre ĩcãcope mama masãcope cʉ̃jãcã ʉ̃tãperena coariacope marĩcʉ̃ ĩcʉ̃norẽ cõãña manirĩcope niwʉ̃. 42Merẽ judío basocaya yerisãrĩbʉreco earodaropʉ tiñerõcã ĩñerõcã masãcopecã to cʉtirogã niñerõcã ticopera Jesúya ũpʉ̃rẽ cõãwã.
Currently Selected:
Juan 19: yui
Highlight
Share
ਕਾਪੀ।

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2026, SIL Global. All rights reserved.
Juan 19
19
1Cʉ̃jãcã tairo ĩ caribiñerõcã tʉogʉ, Pilatope Jesúre newʉmʉã cʉ̃ya surarare bapedotiyugʉ.#19:1 Pilato cʉ̃cã abiro tidotiremena judío basocare “Jesúre pitidotimocãrãgawa” ĩ wãcũmiyugʉ. 2Surara Jesúre bapetuwara potamena sepatariabetore tinirã cʉ̃ya dʉpowʉpʉre peoyura. Cʉ̃rẽ tairo peotuwara nirũpʉ̃cã sãñarĩsutironorẽ bʉtoro sõãrõrẽ cʉ̃rẽ sãyura. 3Tairo tituwanirã cʉ̃ cʉtiro eanʉcãjea cʉ̃rẽ buiepera abiro ĩyura:
—¡Ʉseapeoya judío basoca nirũpʉ̃rẽ! ―ĩyura.
Tairo ĩrãrã cʉ̃jãya wãmorĩmena cʉ̃ya wãnimacãpʉre paicãyura.
4Pilato upatutira basocare wedegʉ witiatiwi tamʉ. Abiro ĩwĩ:
—¡Mʉjã tʉoya! ‘Cʉ̃rẽ ano mʉjã cʉtiropʉ neãtiya’ ĩãwʉ̃ tamʉ ‘ĩcãwãmenopera cʉ̃cã ñañarẽ tiariguenorẽ bʉaheriayuwi’ ĩ mʉjãcã masĩãtora abiro ―ĩwĩ.
5Jesús pupeapʉ niãrigʉ witiatigʉ dʉpowʉpʉre potabeto peoyoarigʉ, sutiro bʉtoro sõãrõ sãyoarigʉ witijeagʉ eawi. Tairo tigʉ Pilatope basocare ĩwĩ:
—¡Ĩñaña! Ãnirã ñawĩ cʉ̃ ―ĩwĩ.
6Paia nirũpãrã, Manigʉ̃wire coteribasoca Jesúre ĩñarã abiro ĩ caribisocoawa:
—¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãña! ¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãña! ―ĩwã.
Cʉ̃jãcã abiro ĩñerõcã Pilatope cʉ̃jãrẽ abiro ĩwĩ:
—Mʉjãbasurupera cʉ̃rẽ neãnirã curusapʉ papatu sĩãrã waya. Yʉpe cʉ̃rẽ ĩcãwãmenopera cʉ̃cã ñañarẽ tiariguenorẽ bʉaheri ―ĩwĩ.
7Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã judío basoca nirũpãrãpe cʉ̃rẽ abiro ĩ yʉwa:
—Ʉ̃sã, ʉ̃sãrẽ dotire cʉo. Tairo tigʉ tiecã ʉ̃sãrẽ dotirora abirora cʉ̃ cõwõãgʉagawi; merẽ tie ʉ̃sãrẽ dotire tora abiro ‘yʉ Manigʉ̃ Macʉ̃rã ña’ ĩgʉ̃norẽ sĩãcõãdoti ―ĩwã.
8Cʉ̃jãcã “cʉ̃ ‘yʉ Manigʉ̃ Macʉ̃rã ña’ ĩwĩ” ĩrẽrẽ tʉogʉ Pilatope cʉ̃cã tosʉguero cuimoãriarosotoape cuiyugʉ. 9Tocãrõrã Pilatope tamʉ Jesúre siocamecʉtʉsãwa abiro ĩ cʉ̃rẽ sãĩñayugʉ:
—¿No macʉ̃joro ñarĩ mʉ? ―ĩyugʉ.
Jesúpe cʉ̃rẽ icãta yʉheriyugʉ. 10Cʉ̃cã tairo yʉheriñerõcã ĩñagʉ̃ Pilatope cʉ̃rẽ abiro ĩyugʉ:
—¿Mʉ yʉre yʉhegʉdagʉ yari? Yʉra ña dotigʉ nijomocãgʉ̃. Yʉ mʉrẽ wiocorugagʉ, wiocodotimasĩ; mʉrẽ sĩãcõãrugagʉ, sĩãcõãdotimasĩ. ¿Mʉ tiere masĩheriri? ―ĩyugʉ.
11Cʉ̃cã tora abiro ĩñerõcã Jesús cʉ̃rẽ ĩyugʉ:
—Mʉ yʉre icãta pẽrõgãno dotimasĩheriboatiyu, Manigʉ̃pʉra mʉrẽ nirũpʉ̃ soneheriñerõcãpʉare. Tairo tigʉ yʉre mʉpʉre wiyoarigʉ doca mʉsotoare cʉ̃cã ñañarẽ tiarigue wapare wapa cʉowi ―ĩyugʉ.
12Tocawatomenarã Pilatope Jesúre wiocoatiwãme amamiyugʉ. Buri judío basocape pʉtʉanʉcãrõ manirõ bʉtoro abiro ĩ caribiwa:
—¡Mʉ cʉ̃rẽ wiocogʉpʉa Césarmenamacʉ̃merã ña! ¡Nobogʉra ‘yʉ nirũpʉ̃ ña’ ĩgʉ̃no nirũpʉ̃ Césarmena came ĩñatutigʉ ñawĩ! ―ĩwã.
13Cʉ̃jãcã tairo ĩrẽrẽ tʉogʉ Pilatope Jesúre ʉ̃tãperimena weriayepapʉ newitiatidotiwi. Tituwa ĩñabeserãcã duiropʉ eanuãwĩ. To ʉ̃tãperimena weyoariayepa hebreoyemena Gabatá wãmecʉtiwʉ. 14Tibʉrecope Pascua bosebʉrecosʉguero macã bʉreco, tibosebʉreco maquẽrẽ quenoyueribʉreco sotoano niwʉ̃. Topʉ Pilato judío basoca nirũpãrãrẽ abiro ĩwĩ:
—¡Ãnirã ñawĩ mʉjã nirũpʉ̃! ―ĩwĩ.
15Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã cʉ̃jãpe boca caribiasuwa:
—¡Cʉ̃ cõwõãro! ¡Cʉ̃ cõwõãro! ¡Cʉ̃rẽ curusapʉ papatu sĩãcõãña! ―ĩwã.
Cʉ̃jãcã cʉ̃rẽ tora abiro ĩñerõcã tʉogʉ Pilatope cʉ̃jãrẽ abiro ĩ sãĩñawĩ:
—¿Dairo tira mʉjã nirũpʉ̃rẽna curusapʉ papatu sĩãcõãdotirugari? ―ĩwĩ.
Paia nirũpãrãpe cʉ̃rẽ abiro yʉwa:
—¡Ʉ̃sã nirũpʉ̃ César wado ñawĩ! Ãpĩ maniwĩ ―ĩwã.
16Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ tocãrõrã Pilatope Jesúre cʉ̃jãrẽ wiyomocãwĩ curusapʉ papatu sĩãcõãmocãdotigʉ. Tairo tira surarape cʉ̃rẽ newʉmʉãsuwa.
Cʉ̃jãcã Jesúre curusapʉ papatu sĩãrigue
(Mt 27:32-44; Mc 15:21-32; Lc 23:26-43)
17Tomenarã Jesús curusare aparigʉ witia «basocʉ dʉpowʉ boaweariacoro» wãmecʉtiropʉ wawi. Tora hebreoyemena Gólgota wãmecʉtiwʉ. 18Topʉ cʉ̃rẽ nejeara curusapʉ papatu nemʉõnʉcõwã. Cʉ̃menarẽ ãpẽrã pʉ̃ãrãrẽ papatu nemʉõnʉcõwã. Jesúre cʉ̃jã deco nʉcõnirã ĩcʉ̃rẽ cʉ̃ diamacãpanepe ãpĩrẽ cʉ̃ acũnʉãpe papatu nemʉõnʉcõwã. 19Pilato ĩcã taboapĩ cʉ̃cã ojariapĩrẽ Jesúya dʉpowʉsotoare papatudotirigʉ niwĩ. Abiro ĩ ojarigue niwʉ̃: « ãni jesús nazaret macʉ̃ judío basoca nirũpʉ̃ ñawĩ» ĩwʉ̃. 20Tie hebreoyemena, latínyemena, griegoyemena ojayoarigue niwʉ̃. Jesúre cʉ̃jãcã curusapʉ papatunʉcõãriaro, macã cʉtirogã niwʉ̃. Tairo tira pajʉ judío basoca tie ojariguere buewa. 21Cʉ̃jãcã bueñañerõcã ĩñarã, paia nirũpãrã judío basoca ninirã Pilato cʉtiropʉ wanirã cʉ̃rẽ ĩyura:
—Mʉcã ‘ãni ñawĩ judío basoca nirũpʉ̃’ ĩ ojariguere wasoaya. Abirope ĩ ojaya ‘ãni ñawĩ cʉ̃basurupe “yʉ judío basoca nirũpʉ̃ ña” ĩrucũãrigʉ ĩrõpe ojaya’ ―ĩyura.
22Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ, Pilatope cʉ̃jãrẽ abiro ĩ yʉyugʉ:
—Merẽ yʉ ojasiawʉ; tie yʉcã ojariarora abirora pʉtʉaroacu ―ĩyugʉ.
23Siro bapubisara Roma macãrã surara Jesúre curusapʉ papatu nemʉõnʉcõtuwara, cʉ̃ya suti niãriguere ne, cʉ̃jãcãrõ ĩcãrõ wado came batowa. Ĩñerõcã cʉ̃ya sutiro doca macãrõ upawʉcãrẽ newã. Buri tocã edoya manirõ ĩcãcaserora niduiwaro niñerõcã. 24Cʉ̃jã surara cʉ̃jãbasurupe abiro came ĩwã:
—Marĩ anorẽ yegabateherimocãrãda. Buripe tore ĩbʉarada. ¡Ninorẽ to pʉtʉarogari quena! ―ĩwã.
Cʉ̃jãcã tairo tire Manigʉ̃ye wederucũrẽrẽ ojariapũpʉ ĩrõrã abirora queoro waro tiwʉ. Abiro ojayoriaro niwʉ̃: «Ya sutire batowa ĩñerõcã ya sʉtirowʉcãrẽ buri ĩbʉaepewa» ĩ ojayoriaro niwʉ̃. Tairo tira surara atiecã ĩriwãmerã atiere tiwa. 25Jesúre cʉ̃jãcã curusapʉ papatunʉcõãriaro cʉtiro cʉ̃ paco, cʉ̃ paco sõwõ, María Cleofás nʉmo ĩñerõcã María Magdala wãmecʉtirimacã macõ nucũwã. 26Tairo tigʉ Jesúpe cʉ̃ pacore ĩñerõcã yʉ cʉ̃ buegʉre cʉ̃cã bʉtoro maĩyogʉcã co cʉtiro niñerõcã ĩñagʉ̃ cʉ̃ pacore abiro ĩwĩ:
—Nomiõ, tora mʉmacʉ̃rẽ cʉo ―ĩwĩ.
27Tairo ĩtuwacogʉra yʉ cʉ̃ buegʉpere ĩwĩ:
—Tora mʉ pacore cʉo ―ĩwĩ.
Cʉ̃cã yʉre tairo ĩãriasiro tocawatoamenarã yʉ core yawipʉ nepʉtʉa cʉowʉ.
Jesúcã cõwõãrigue
(Mt 27:45-56; Mc 15:33-41; Lc 23:44-49)
28Atiesiro Jesús merẽ nipetire Manigʉ̃cã cʉ̃rẽ tidoticoriguere cʉ̃cã tiyapatinʉcõrẽrẽ masĩnigʉ̃ ĩñerõcã Manigʉ̃ye wederucũrẽrẽ ojariapũpʉ ojayoriarora abiro queoro wañerõcã tigʉ abiro ĩwĩ:
—Yʉ sĩnirugaga ―ĩwĩ.
29Topʉre ĩcãrʉ ʉse oco mucũrẽ dadarirʉ duiwʉ. Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã tʉora surara tie ʉse oco mucũrẽpʉ upasitiamena soa hisopo dʉpʉmena siatu sumʉõco Jesúya ʉseropʉ sutuwa. 30Tairo tiñerõcã Jesús ʉse mucũrẽrẽ ũpũwĩ. Ũpũtuwagʉra abiro ĩwĩ:
—Yʉ merẽ nipetirere tiyapatipetimocã ―ĩwĩ.
Tairo ĩtuwagʉra cʉ̃ya dʉpowʉre munibiayoco, cʉ̃ya catirere cʉ̃ Pacʉre wiyomocã, cõwõãsuwi.
Jesúre saderigue
31Tora abiro cʉ̃jãcã Jesúre tiribʉreco Pascua bosebʉreco watisʉguero macã bʉreco niwʉ̃. Tibʉreco judío basocaya yerisãrĩbʉreco buri nirĩbʉrecomerã niwʉ̃. Tairo tira judío basoca nirũpãrã tibʉreco niñerõcãrẽ ũpʉ̃rĩniguẽrẽ curusaripʉra tusañerõcã bohera, Pilato cʉtiropʉ wa, cʉ̃rẽ “curusaripʉ pabiatuyoariarare mata cõwõãtora abiro mʉya surarare cʉ̃jãya ñʉcãrĩrẽ papedotigʉ ticoya. Siro cʉ̃jãrẽ nedujioco aperope cũdotiya” ĩ sãĩrã wariara niwã. 32Tairo tira surara topʉ eara Jesús pʉanʉãpe curusaripʉ pabiatuyoariarare, ĩcʉ̃ nisocogʉya ñʉcãrĩrẽ siro ãpĩ apepane macʉ̃ya ñʉcãrĩcãrẽ papewa. 33Cʉ̃jãrẽ tairo tituwanʉcõ, Jesúcãrẽ tora abiro tiradara cʉ̃ cʉtiro eara cʉ̃rẽ cõwõãrigʉpʉre bʉajeawa. Tairo tira cʉ̃rẽ cʉ̃ya ñʉcãrĩrẽ papeheriwa. 34Buri bicapetacã paperono tigʉ ĩcʉ̃ cʉ̃jã watoa macʉ̃ surara cʉ̃ya saderigʉmena Jesúre cʉ̃ya warupãma docajoro sadewi. Cʉ̃cã saderemenarã di ĩñerõcã oco witiwʉ. 35Yʉ mʉjãrẽ atie birere ĩñarigʉra “tiere tairo wawʉ” ĩ wede. Atie yʉcã mʉjãrẽ wedere diamacãrã ña. Tairo tigʉ mʉjãrẽ tiere masĩnigʉ̃ “queorora wawʉ” ĩ wede, mʉjãcãrẽ tiere tʉora wedewõãro ĩgʉ̃. 36Atie anorã abiro wawʉ, Manigʉ̃ye wederucũrẽrẽ ojaripũpʉ ojayoriarora abirora queoro waro. Abiro ojayoriaro niwʉ̃: «Cʉ̃rẽ ĩcãcõãnopere papeherigawa» ĩ ojayoriaro niwʉ̃. 37Tairora tipũpʉrena aperore abiro ojayoriaro niwʉ̃: «Cʉ̃jãcã sadeyorigʉpʉre ĩñarõãgawa» ĩ ojayoriaro niwʉ̃.
Jesúya ũpʉ̃rẽ ʉ̃tãtotipʉ cõãrigue
(Mt 27:57-61; Mc 15:42-47; Lc 23:50-56)
38Atie nipetiresiro José Arimatea wãmecʉtirimacã macʉ̃ Jesúya ũpʉ̃rẽ newagʉdagʉ Pilatore sãĩgʉ̃ warigʉ niwĩ. Cʉ̃ José Jesúre wedewõgʉ̃rã niwĩ. Buri yajioriwãmepe cʉ̃rẽ wedewõgʉ̃ nirigʉ niwĩ judío basoca nirũpãrãrẽ cuinigʉ̃. Pilatocã cʉ̃rẽ “newaya” ĩñerõcã tʉogʉ José topʉ ea Jesúya ũpʉ̃rẽ nedujioco neãsuwi. 39Ĩñerõcã Nicodemo Jesúre ñamimena wedetamugʉ̃ earigʉcã, treinta y cuatro kilojoro sʉtiañurĩpocare, sʉtiañurĩpoca mirramena ĩñerõcã sʉtiañurĩpoca áloemena camejiariguere nejeawi. 40Tairo tira cʉ̃jã pʉ̃ãrã José Nicodemomena Jesúya ũpʉ̃rẽ sʉtiañurĩpocamena wẽbatepeo, suticaseri ñurẽnomena cʉ̃ya ũpʉ̃rẽ dʉdʉawa. Judío basocacã cõwõãriarare cʉ̃jãcã cõãtosʉguero tirecʉtirora abirora tiwa. 41Jesúre cʉ̃jãcã papatunʉcõriaro cʉtirore ĩcãtucũrõ otere cʉoritucũrõ niwʉ̃. Titucũrõpʉre ĩcãcope mama masãcope cʉ̃jãcã ʉ̃tãperena coariacope marĩcʉ̃ ĩcʉ̃norẽ cõãña manirĩcope niwʉ̃. 42Merẽ judío basocaya yerisãrĩbʉreco earodaropʉ tiñerõcã ĩñerõcã masãcopecã to cʉtirogã niñerõcã ticopera Jesúya ũpʉ̃rẽ cõãwã.
Currently Selected:
:
Highlight
Share
ਕਾਪੀ।

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2026, SIL Global. All rights reserved.