Hechos 9
9
Saulocã Jesúre wedewõsocorigue
1Felipecã buecamesãwõnorĩ watoa Saulope Jesúre wedewõrãrẽ ĩñatutinigʉ̃ “Cʉ̃jãrẽ sĩãcõãpetimocãgʉ̃da” ĩrẽrẽ pitiherinigʉ̃ paia nirũpãrãsotoa nirũpʉ̃#9:1 Roma macãrãrẽ dotigʉ ĩcã dotire nʉniyugʉ Israelyabumacãrã dotiribasocare. Tairo tira cʉ̃jã nipetira judío basoca Roma dita nirãrẽ dotiribasoca niriara niwã. Tiwatoare Caifás wãmecʉtigʉ niyugʉ paia nirũpãrãsotoa nirũpʉ̃. cʉtiropʉ wayugʉ. 2Cʉ̃rẽ abiro sãĩyugʉ:
—Yʉcã Damascopʉ watora abiro papera quenobosaya. Tipũmena marĩcã neãporiwiseripʉ Jesúye Mama Buere wedewõrãrẽ ʉmʉã, nomiãrẽ yʉcã bʉajearare ñe neãtigʉda Jerusalénpʉ peresu tigʉdagʉ ―ĩyugʉ.
3Saulocã Damascopʉ eagʉdagʉ tiriwatoa wãcũña manirõ ʉmʉãwesepʉmena bʉpo wãyorora abiro cʉ̃ cʉtirore asibateromena sĩãwodujiocoyuro. 4Tairo wañerõcã yepapʉ ñacũmuãsuyugʉ. Tairo ñacũmuãgʉ̃ ĩcʉ̃ cʉ̃rẽ wederucũñerõcã tʉoyugʉ:
—Saulo ¿dairo tigʉ yʉre ñañarõ tirugagʉ quetaturi? ―ĩyugʉ.
5—¿Nirũpʉ̃ noã ñarĩ mʉ? ―sãĩñayugʉ Saulope.
—Yʉ ña Jesús mʉcã ñañarõ tirugagʉ quetatuyogʉra ―ĩyugʉ Jesús.
6Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã tʉogʉ Saulo bʉtoro cui nananarẽmena:
—Nirũpʉ̃ ¿ñenorẽ tiñerõcã yʉre bogari? ―ĩyugʉ.
Jesús cʉ̃rẽ ĩyugʉ:
—Wʉmʉnʉcã macãpʉ waya. Topʉ ĩcʉ̃ yʉcã mʉrẽ tidotiatere mʉrẽ wedegʉagawi ―ĩyugʉ.
7Saulomena wariara wederucũrẽrẽ tʉora bʉtoro ʉcʉa wederucũmasĩheriyura. Wederucũrẽrẽ tʉocaperacã icãta ĩcʉ̃norẽ ĩñaheriyura.
8Saulo yepapʉ cõãrigʉ wʉmʉnʉcã cʉ̃ya caperire ĩñapãwõmiyugʉ. Ĩñapãwõcapeicã icãta bauyoheriyugʉ. Tairo tira cʉ̃menamacãrã cʉ̃ya wãmorẽ ñe cʉ̃rẽ wejewʉmʉãyura Damascopʉ. 9Topʉ eariasiro itiabʉreco icãta caperi ĩñabʉaheri, yaheri, sĩniheri tiyugʉ.
10Damascopʉre ĩcʉ̃ Jesúre wedewõgʉ̃ Ananías wãmecʉtigʉ niyugʉ. Cʉ̃rẽna Jesús quẽrõpʉmenarã bajua abiro wederucũyugʉ:
—¡Ananías! ―ĩyugʉ.
—Yʉ Nirũpʉ̃ ĩña. Anorã ña ―ĩ yʉyugʉ.
11Nirũpʉ̃ Jesús cʉ̃rẽ ĩyugʉ:
—¡Wʉmʉnʉcãña! ‘Diamacã Ma’ wãmecʉtirimapʉ waya. Timapʉ wagʉ, Judaya wipʉ sãwaya. Topʉ ĩcʉ̃ Tarso wãmecʉtirimacã macʉ̃ Saulo wãmecʉ̃tigʉre sãĩñaña. Marĩcʉorogãrẽ ñubuegʉ yawí. 12Yʉ cʉ̃rẽ quẽrõpʉra abiro mʉcã sãjeatere eñosiawʉ. Mʉ cʉ̃ cʉtiropʉ sãwa cʉ̃rẽ ñapeo tiawʉ upatuti cʉ̃rẽ ĩñaro ĩgʉ̃ ―ĩyugʉ Ananíarẽ.
13Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã tʉogʉ Ananías yʉyugʉ:
—Yʉ Nirũpʉ̃ pajʉ basoca cʉ̃ye maquẽrẽ yʉre queti wedewa cʉ̃cã Jerusalénpʉ mʉrẽ wedewõrãrẽ ñañarõ ticametʉarere. 14Marĩcʉorore paia nirũpãrãcã doticoripũrĩmena atimacã macãrãcãrẽ mʉrẽ wedewõrãrẽ ñegʉ̃ watigʉ tiatiyi ―ĩyugʉ Ananías.
15Cʉ̃cã tairo ĩcapetacã Jesúpe cʉ̃rẽ ĩyugʉ:
—Cʉ̃ cʉtiropʉ waya. Cʉ̃ yʉcã ñeyoarigʉ ñawĩ. Tairo tigʉ nipetiri dita macãrã judío basoca niherare, cʉ̃jã nirũpãrãrẽ ĩñerõcã Israelyabumacãrãrẽ yaye maquẽrẽ wedewõnogʉagawi. 16Yʉbasurupe cʉ̃rẽ eñogʉacu yaye wapamena bʉtoro posate maquẽrẽ ―ĩyugʉ Ananíarẽ.
17Cʉ̃cã tairo ĩãriasiro Ananías Saulocã nirĩwipʉ wayugʉ. Topʉ sãwa cʉ̃rẽ ñapeo abiro ĩyugʉ:
—Yagʉ Saulo marĩ Nirũpʉ̃ Jesús mapʉ mʉcã watiriwatoa bajuarigʉra yʉre ticoawi mʉrẽ upatuti caperi ĩñabʉañerõcã tidotigʉ. Ĩñerõcã Espíritu Santocã tutuare cʉocametʉagʉ pʉtʉaro ĩgʉ̃ ticoawi ―ĩyugʉ Saulore.
18Cʉ̃cã tairo ĩrẽmena cʉ̃ya caperipʉre wai nʉtʉ̃rĩrã abiro baure ñayuro. Tairo waremena ñurõ ĩñabʉasuyugʉ tamʉ. Tairo wa cʉ̃cã wʉmʉnʉcãrõsiro wãmeõtiyoyugʉ. 19Tiesiro amaya ũpʉ̃ tutua tiyugʉ.
Saulocã Damasco macãrãrẽ buerigue
Saulo Damasco macãrã Jesúre wedewõrãmena ĩcãbʉrecori pʉtʉayugʉ marĩcʉ̃.
20Topʉ mata judío basoca neãporiwiseripʉ wa “Jesucristo Manigʉ̃ Macʉ̃ ñawĩ” ĩ wedesocoyugʉ. 21Nipetira cʉ̃cã tairo wedeñerõcã tʉora tʉomaniã cʉ̃jãbasurupe came wederucũyura:
—¡Ãni Jerusalénpʉ nigʉ̃ Jesúre wedewõrãrẽ ñañarõ tirigʉra ñawĩ! Tiere tigʉra anopʉcãrẽ Jesúre wedewõrãrẽ ñegʉ̃ watiarigʉ ñawĩ Jerusalénpʉ cʉ̃jãrẽ newʉmʉã paia nirũpãrãpʉre ñañarõ tidotigʉdagʉ ―ĩyura.
22Saulope õpemena cuiro manirõ ñurõ tʉomasĩriaro ñurõ wederemena “Jesús ñawĩ Cristo Manigʉ̃cã beserigʉ” ĩ wedeyugʉ. Atiemena Damasco macãrã judío basocare wede mawisionʉcõyugʉ.
Damasco macãrãcã Saulore sĩãrugamirigue
23Paje bʉrecorisiro judío basoca neãpoyura Saulore sĩãte maquẽrẽ wederucũrãdara. 24Saulope cʉ̃jãcã “cʉ̃rẽ sĩãmocãrãda” ĩrẽ quetire masĩmocãgʉ̃ eayugʉ. Timacã witiarisopepʉ bʉrecori, ñamirĩ cʉ̃rẽ sĩãrugara coterucũrẽrẽ masĩyugʉ. Tairo tiñerõcã 25ĩcã ñami cʉ̃cã buerere quetaturibasoca cʉ̃rẽ “dutiwʉmʉãña” ĩrã pairipipʉ sãnirã timacã wecamewõnoriatʉro nirĩsopepʉ necamedujiocoyura.
Saulo Jerusalénpʉ cʉ̃cã coepʉtʉarigue
26Saulo Jerusalénpʉ pʉtʉajeagʉ ãpẽrã Jesúre wedewõrãmena bapu cʉ̃jãmena nirugagʉ timiyugʉ. Cʉ̃jãpe cʉ̃rẽ: “Jesúre wedewõhegʉ nigawi” ĩrã cuijoyura. 27Cʉ̃jãcã cuicapetacã Bernabépe Saulore titamugʉ̃ Jesúcã beseriara cʉtiropʉ newʉmʉãyugʉ. Topʉ Bernabé Saulocã Damasco warimapʉ Jesúre ĩñariguere, Jesúcã cʉ̃rẽ wederucũriguere cʉ̃jãrẽ wedeyugʉ. Ĩñerõcã cʉ̃cã Damascopʉ Jesúye maquẽrẽ cuiro manirõ wederiguecãrẽ wedeyugʉ. 28Bernabécã tairo wedeñerõcãpʉra Saulore “Jesúre wedewõgʉ̃rã ñawĩ” ĩrã cʉ̃rẽ wedewõyura. Tocawatoamenarã cʉ̃jãmena pʉtʉa nipetiro Jerusalén macãrãcãrẽ cuiro manirõ Jesúye quetire ñurẽ maquẽrẽ buewõnoyugʉ. 29Ãpẽrã judío basoca griegoye wederucũrãmena wederucũ cametutiyugʉ cʉ̃jãrẽ tʉomasĩñerõcã bogʉ. Buri cʉ̃jãpe: “Cʉ̃rẽ sĩãmocãrãda” ĩyura. Tairo ĩcaperacã dairo ti sĩãmasĩheriyura. 30Cʉ̃jãcã tairo tirugañerõcã ĩñarã Jesúre wedewõrãpe cʉ̃rẽ Cesarea macãpʉ newa doriacũmuãmena cʉ̃yamacã Tarsopʉ ticomocãyura.
31Tibʉrecorire nipetira Jesúre wedewõrã Judea macãrã, Galilea macãrã, Samaria macãrã ñañarõ tire maniñerõcã ñurõ yerisãrẽmena niyura. Tairo tira õpemena Manigʉ̃rẽ bʉtoro wedewõnemowʉmʉãyura. Jesúcã dotirere cuwiopesaremena tirucũyura. Espíritu Santocã titamurẽmena pajʉ ãpẽrã Jesúre wedewõhera niãriara wedewõsocoyura. Tairo tira õpemena pajʉ Jesúre wedewõrã poponemoyura.
Pedrocã Enearẽ ñujeañerõcã tirigue
32Pedro nipetira tidita macãrãrẽ Jesúre wedewõrãrẽ ĩñacamesãgʉ̃ Lida wãmecʉtirimacãpʉ nirãcãrẽ ĩñagʉ̃ wayugʉ. 33Topʉ ĩcʉ̃ Eneas wãmecʉtigʉre bʉajeayugʉ. Cʉ̃ ũpʉ̃ bʉrigʉ cʉ̃ya pesarosotoapʉ pesagʉ ocho cʉmarĩjoro neãyugʉ.
34Pedro cʉ̃rẽ ĩyugʉ:
—Eneas Jesucristo mʉrẽ ñujeañerõca yawí. ¡Wʉmʉnʉcãña! Mʉcã pesarore quenoña ―ĩyugʉ.
Cʉ̃cã tairo ĩrẽmenarã Eneas mata wʉmʉnʉcãsuyugʉ. 35Nipetira Lida macãrã, Sarón wãmecʉtiridita macãrã cʉ̃rẽ tairo warere ĩñarã Jesúre cʉ̃jãcã wedewõsocoyura.
Pedrocã Dorcare masõrigue
36Jope wãmecʉtirimacãpʉre ĩcõ nomiõ Jesúre wedewõgõ Tabitá#9:36 Tabitá: Arameoyemena “ñama” ĩrugaro tiga. wãmecʉtigo niyugo. Griegoyemena Dorcas wãmecʉtiyugo. Atio nomiõ ñurẽ maquẽrẽ tirucũgõ bopacarare ñurõ titamugõ niyugo. 37Tibʉrecorirena Pedrocã Lidapʉ nirĩwatoa co diare bʉa cõwõãsuyugo. Cocã cõwõãriasiro ãpẽrã coya ũpʉ̃rẽ coseyura cʉ̃jãcã tirecʉtirora abiro. Cosetuwa icãtatia emʉãrõ macã tatiapʉ peoyura.
38Jope Lida cʉtirogã pʉtʉayuro. Tairo tira Jope macãrã Jesúre wedewõrã Pedrocã Lidapʉ nirẽ quetire tʉora ʉmʉã pʉ̃ãrãrẽ cʉ̃ cʉtiropʉ “boyero watiaro” ĩcoyura.
39Cʉ̃jãcã Lidapʉ eañerõcã mata Pedro cʉ̃jãmena wayugʉ Jopepʉ. Topʉ eawara cõwõãrigo pesaritatiapʉ cʉ̃rẽ nesãyura. Cʉ̃cã titatiapʉ sãjeañerõcã wapeariara nomiã otira Pedro cʉtiro neãponʉcãjeayura. Cʉ̃jã nipetira nomiã camisari apeye suti eñoyura cocã cʉ̃jãrẽ catigopʉ ebosariguere. 40Pedrope nipetira topʉ nirãrẽ witiadotiyugʉ. Cʉ̃jãcã witiariasiro Pedro ãsʉ̃rʉ̃poperimena eacumuã Manigʉ̃rẽ ñubueyugʉ. Ñubuetuwa cõwõãrigore ĩñã core ĩyugʉ:
—Tabitá wʉmʉnʉcãña.
Cʉ̃cã tairo ĩrẽmena coya caperi ĩñapãwõ Pedrore ĩñagõrã wʉmʉnuãyugo. 41Coya wãmopʉ ñe core wejewʉmʉõnucõyugʉ. Tuwa Jesúre wedewõrãrẽ wapeariara nomiãrẽ pisuco masãrigopʉre cʉ̃jãrẽ wiyoyugʉ.
42Tairo wariguere nipetira Jope macãrã tʉosesasuyura. Tairo tira pajʉ Jesúre wedewõsocoyura.
43Pedro Jopepʉre paje bʉrecori Simón wãmecʉtigʉ waibʉcʉra caseri quenoribasocʉya wipʉ pʉtʉayugʉ.
Currently Selected:
Hechos 9: yui
Highlight
Share
ਕਾਪੀ।

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2026, SIL Global. All rights reserved.