Náreky 1
1
Spustošený Jeruzalem túži
po úteche
1Jaj, aké osamelé sedí
kedysi hojne zaľudnené mesto,
podobné je vdove,
kedysi veľké medzi národmi!
Kňažná medzi mestami
stala sa poddanou.
2"Ustavične plače za noci,
slzy jej kanú po lícach.
Nikto ju neteší
z jej milovníkov;
všetci jej priatelia ju zradili,
stali sa jej nepriateľmi.
"3"Odišiel Júda do zajatia
pod nátlakom a ťažkou službou.
Medzi pohanmi býva,
nenachádza miesto odpočinku;
všetci, čo ho prenasledovali,
dobehli ho uprostred jeho súžení.
"4Cesty Siona trúchlia,
lebo nikto neprichádza k sviatkom.
Spustošené sú všetky jeho brány,
vzdychajú jeho kňazi.
Jeho panny smútia,
a on len trpkosť cíti.
5Jeho protivníci sú navrchu,
jeho nepriateľom sa dobre vodí,
lebo Hospodin ho strápil
pre množstvo jeho priestupkov.
Jeho deti išli
ako zajatci pred nepriateľom.
6"Opustila dcéru Sion
všetka jej nádhera.
Jej kniežatá sú ako jelene,
čo nenachodia pastvu;
odbehli bez sily
pred svojimi naháňačmi.
"7Jeruzalem sa rozpomína
v dňoch svojej biedy a blúdenia
na všetky svoje vzácne veci,
ktoré mával od dávnych čias.
Keď jeho národ
padol do rúk protivníka,
nikto mu nepomohol.
Protivníci to videli
a smiali sa nad jeho pádom.
8"Jeruzalem sa ťažko prehrešil,
preto sa stal ošklivým;
všetci, čo ho ctili, opovrhujú ním,
lebo videli jeho nahotu;
on sám vzdychá a obrátil sa naspäť.
"9Jeho nečistota je na jeho podolkoch,
nepomyslel na svoju budúcnosť.
Podivným spôsobom klesol,
a nikto ho nepoteší.
Hospodine, pozri na moju biedu,
lebo nepriateľ triumfuje.
10Nepriateľ vystrel ruku
na všetko, čo mal vzácne,
i musel vidieť pohanov,
ako vstúpili do svätyne,
hoc si im zakázal:
Nesmú vojsť do zhromaždenia!
11"Všetok jeho ľud vzdychá,
hľadajúc chlieb;
čo mal vzácne, predal za pokrm,
aby si zachoval život.
Pozri, Hospodine, a pohliadni,
lebo som v opovrhnutí.
"12Vám všetkým vravím,
čo idete tadiaľto,
pohliadnite a pozrite,
či je ešte bolesť ako moja,
ktorú mi spôsobili,
ktorou ma Hospodin zarmútil
v deň svojho pálčivého hnevu.
13Z výšin poslal oheň do mojich kostí,
aby ma ovládol,
sieť vystrel mojim nohám
a prevrátil ma,
urobil ma opusteným,
navždy chorľavým.
14"Jarmo je zviazané
z mojich priestupkov,
v Jeho ruke sa splietajú,
dostali sa na moju šiju;
podrazil moju silu,
Pán ma vydal do rúk tých,
ktorým nevládzem odolať.
"15Pán zavrhol
všetkých mojich mocných
v mojom okruhu,
zvolal proti mne obetnú slávnosť,
aby zdrvil mojich mladých mužov.
Ako vo vínnom lise Pán zošliapal
panenskú dcéru judskú.
16Nad týmto plačem,
moje oko sa rozplýva v slzách,
lebo sa vzdialil odo mňa ten,
čo potešuje,
ten, čo mi upokojí dušu.
Moje deti sú opustené,
lebo nepriateľ zvíťazil.
17Sion vzpína ruky,
nikto ho nepotešuje.
Hospodin vyzval proti Jákobovi
jeho protivníkov vôkol neho.
Jeruzalem stal sa
ošklivosťou uprostred nich.
18"Hospodin je v práve,
lebo som sa priečil Jeho slovu.
Počujte, všetky národy,
a hľaďte na moju bolesť;
moje panny a moji mládenci
odišli do zajatia.
"19Volal som na tých,
čo ma milovali,
ale tí ma podviedli.
Moji kňazi a starší
zahynuli v meste,
keď si hľadali potravu,
aby ukojili hlad.
20Pozri, Hospodine,
v akej som úzkosti,
vrie to v mojom vnútri.
Srdce sa mi zviera v hrudi,
lebo som sa veľmi priečil.
Na ulici ma meč zbavil detí
a v dome smrť.
21Počuj, že vzdychám,
nemám tešiteľa!
Všetci moji nepriatelia počuli
o mojom nešťastí,
radujú sa, že si ho spôsobil.
Priveď deň, ktorý si predpovedal,
a oni budú ako ja.
22"Nech vstúpi všetka ich nešľachetnosť
pred Teba;
nalož s nimi,
ako si nakladal so mnou
pre všetky moje priestupky!
Lebo mnoho je mojich vzdychov
a srdce mi je choré."
Currently Selected:
Náreky 1: SLB
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
TRANOSCIUS a. s.