Matúš 27:1-66

Na úsvite sa všetci veľkňazi a starší ľudu uzniesli proti Ježišovi, že ho treba usmrtiť. A tak ho spútali, odviedli a vydali vladárovi Pilátovi. Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, rozľútostený vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni mu povedali: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“ On odhodil strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa. Potom odišiel a obesil sa. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich vhodiť do chrámovej pokladnice, lebo je to cena za krv.“ Po porade kúpili za ne hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa to pole až dodnes volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo to, čo povedal prorok Jeremiáš: Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za hrnčiarovo pole, ako mi prikázal Pán. Ježiša postavili pred vladára. Vladár sa ho spýtal: „Ty si kráľ Židov?“ Ježiš odpovedal: „Ty to hovoríš.“ A keď ho veľkňazi a starší obviňovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát pýtal: „Nepočuješ, čo všetko svedčia proti tebe?“ Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. Na sviatky mal vladár vo zvyku prepúšťať jedného väzňa, ktorého si zástup vyžiadal. Vtedy tam mali aj povestného väzňa, ktorý sa volal Barabbáš. Keď sa zhromaždili, opýtal sa ich Pilát: „Ktorého vám mám prepustiť: Barabbáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus?“ Vedel totiž, že ho vydali zo závisti. Keď Pilát sedel na súdnom stolci, odkázala mu jeho žena: „Nemaj nič s tým spravodlivým! Mnoho som dnes vo sne pre neho vytrpela.“ Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si žiadali Barabbáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z tých dvoch chcete, aby som vám prepustil?“ Odpovedali: „Barabbáša.“ Pilát im povedal: „Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?“ Všetci odpovedali: „Ukrižovať!“ On namietal: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať!“ Keď však Pilát uvidel, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: „Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“ A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vtedy vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú kohortu. Vyzliekli ho a obliekli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a nasadili mu ju na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli mu plášť a obliekli mu jeho šaty. Potom ho odviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž. Tak prišli na miesto zvané Golgota, to znamená Lebka, a dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď to ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho. Potom si posadali a strážili ho tam. Nad hlavu mu dali nápis s udaním jeho viny: „Toto je Ježiš, kráľ Židov.“ Spolu s ním vtedy ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava a druhého zľava. Tí, čo tade prechádzali, rúhali sa mu, potriasali hlavami a hovorili: „Ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! Zachráň sám seba, ak si Syn Boží, a zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť! Je kráľ Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho! Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád! Veď povedal: ‚Som Boží Syn!‘“ Takisto ho potupovali aj zločinci, ktorí boli ukrižovaní spolu s ním. Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi, až do deviatej hodiny. Okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Éli, Éli, lema sabachthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, povedali: „Ten volá Eliáša.“ Jeden z nich hneď odbehol a vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Nechaj to, nech vidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.“ Ale Ježiš znova zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol, zem sa triasla a skaly pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené. A keď vyšli z hrobov po jeho vzkriesení, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a povedali: „Toto bol naozaj Boží Syn!“ Zobďaleč sa prizerali mnohé ženy, ktoré nasledovali Ježiša z Galiley a obsluhovali ho. Bola medzi nimi Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Jozefova matka, i matka Zebedejových synov. Keď sa zvečerilo, prišiel bohatý človek z Arimatie menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil ho o Ježišovo telo. Vtedy Pilát rozkázal, aby mu ho vydali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil vo svojom novom hrobe, ktorý si vytesal v skale. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária; sedeli oproti hrobu. Na druhý deň po prípravnom dni sa zhromaždili veľkňazi a farizeji k Pilátovi a povedali: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, kým ešte žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.‘ Rozkáž teda zabezpečiť hrob až do tretieho dňa, aby neprišli jeho učeníci, neukradli ho a nepovedali ľudu, že bol vzkriesený z mŕtvych. A tak posledný blud bude horší ako prvý.“ Pilát im povedal: „Máte stráž, choďte a strážte ho, ako viete.“ Tak odišli a zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.