YouVersion Logo
Search Icon

Lucas 1

1
Mamabʉino
(Hch 1.1)
1Mʉ, Teófilo, obedivʉ põeva toivarĩ bʉ́quemavʉ caiye iye Jesúi d̶aiye báquede maje jẽneboi coyʉinore. 2Yópe ina mamarʉmʉre jã́ivʉ bácavʉ caiye Jesúi d̶aiye báquede aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede coyʉivʉ bácavʉ majare toivaquemavʉ. Návacari ʉ̃́que cʉrejaquemavʉ ʉ̃i mamabʉijãravʉi pʉ ʉ̃i jebeijãravʉita. 3Aru yʉ máre jãve jã́ri coreóvacacʉ joe báque caiye iye d̶aiye báquede. Que baru dápiavʉ yʉ yópe, “Ji toivaru coyʉinore iye teiye báquepe Teófilore, meajebu ʉ̃́re”, arĩ dápiavʉ yʉ. 4Que baru toivaivʉ mʉre, mi majiquiyepe ayʉ jãveneca iye coyʉiye mi jápiaiye báquede.
Juan Bautista ʉ̃i põetequinore cũinácʉ ángele ʉ̃i coyʉino
5Ãnijãravʉa báquei Herodes bácʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ baede, cʉrejamed̶a cũinácʉ sacerdote, ʉ̃i ãmiá Zacarías. Abías ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a ʉ̃. Jímarepaco máre Aarón ãmicʉcʉ bácʉ sacerdote bácʉi pãrameco barejácod̶a, õi ãmiá Isabel. 6Ina pʉcarã meara marejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru d̶arejaimad̶a iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. 7Ʉbenita Isabel jʉed̶oeabedejacod̶a. Aru ina pʉcarã bʉcʉjĩna marejáimad̶a. Que baru jʉed̶ocʉvabedejaimad̶a na.
8Cũinájãravʉ Zacaríai yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo, ne memeijãravʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi barejávʉ̃ya. 9Aru Zacaríare ne beoiye boje, ʉ̃i juacʉnʉino marejávʉ̃ya. Que baru sacerdoteva ne d̶arĩ cõmajiyepedeca d̶aiye jaʉrejavʉ̃ya ʉ̃́re. Mumijʉede juacʉecorejamed̶a ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. 10Que teni obedivʉ põeva jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cʉ̃rami jedevacobei diora, mumijʉede juaiorai. 11Zacarías mumijʉede juayʉ bácʉ, ʉ̃́re cʉetedejamed̶a cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, núcʉ meapũravʉi ne juaino yebai. 12Aru ʉ̃́re jã́ri, cuecumarejamed̶a Zacarías. Jidʉcʉ barejámed̶a ʉ̃. 13Ʉbenita ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re:
—Mʉ, Zacarías, jidʉbejacʉ mʉ. Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiye báquede. Aru caride Jʉ̃menijicʉ cad̶atecʉyʉme mʉre. Mimarepaco jʉed̶ocʉvacod̶ome. Aru Juan ãmidojacʉ mʉ ʉ̃ macʉyʉ́re. 14Torojʉcʉyʉmu mʉ mímacʉ bacʉyʉ́re boje. Aru obedivʉ põeva torojʉrãjarama ʉ̃i põeteiyede. 15Mímacʉ bacʉyʉ́ parʉcʉ bacʉyʉ́me Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃́que cʉcʉyʉme jípacoi yapibʉ jívʉmiareca. Que baru vino ʉ́yaicoro boqueicorore ũcumecʉyʉme ʉ̃. Aru apecoro boqueicorore máre ũcumecʉyʉme ʉ̃. 16Ñai mímacʉ bacʉyʉ́ obedivʉ põeva Israel bácʉi pãramena márajivʉre, ʉ̃i coyʉquiyede náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, chĩore d̶arĩ jʉ arãjarama ne jabocʉ Jʉ̃menijicʉre. 17Jʉ̃menijicʉ nópe d̶are d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re. Aru jipocatede d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re maje jabocʉre ʉ̃i Espírituque, ʉ̃i parʉéque. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶arejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre máre, ʉ̃i ãmiá Elías, ʉ̃i Espírituque, ina bʉcʉva ne jʉ arĩ jipocatenajiyepe ayʉ némarare ne cãrijimene d̶arãjiyepe ayʉ náque, aru ina jʉ abevʉ ne dápiarãjiyepe ayʉ jʉ aivʉ ne majiépedeca. Caiye iye d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́ põevare mead̶arĩ, ne jacopʉrãjiyepe ayʉ maje jabocʉre, Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, arejamed̶a ñai ángele Zacaríare.
18Ñai ángele ʉ̃i arĩburu yóboi, Zacarías jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re:
—¿Aipe d̶arĩ coreóvaji yʉ jimarepaco jʉed̶ocʉvacod̶ore? Bʉcʉcʉbu yʉ. Aru jimarepaco máre bʉcʉcobe õ, arejamed̶a Zacarías.
19Aru ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re:
—Yʉ́bu Gabriel. Yʉ núcʉbu cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ yebai, memecayʉ ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉi daroimʉmu yʉ. Mʉre coyʉcʉdayʉbu yʉ iye yávaiye méne. 20Ʉbenita caride yávarĩ majibecʉbu mʉ. Aru yávabecʉyʉmu mʉ mímacʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i põeteiyeta, mi jʉ abe boje ji coyʉiyede. Caiye vaiquíyebu yópe ji coyʉiyepe mʉre cari, arejamed̶a ñai ángele.
21Aru ina nópe coyʉivʉ, caivʉ ina obedivʉ põeva Zacaríai etaiyede coredejaimad̶a na. Ʉrarõ coreni ʉ̃́re, pare dápiarejaimad̶a, “¿Aipe teni Zacarías etabedi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ?” aivʉ. 22Bʉojarĩ, etarejamed̶a Zacarías Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Etayʉ bácʉ, yávarĩ majibedejamed̶a náre. Que baru ina põeva coreóvarejaimad̶a Zacarías jã́ñʉ mácʉre yópe decoboainope apʉcʉre diñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Zacaríacapũravʉ yaredejamed̶a ʉ̃i pʉrʉque náre. Ʉbenita yávarĩ majibecʉ mautedejamed̶a ʉ̃.
23No yóboi, apejãravʉ ʉ̃i yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo, ne Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami memeijãravʉa yóboi, Zacarías copainʉrejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami. 24Aru dijãravʉa yóboi jímarepaco jʉed̶oearejacod̶a õ. Que teni cũinápʉrʉpe paiaviavare mautedejacod̶a õ cʉ̃rami jívʉi. Aru arejacod̶a:
25—Yopedeca d̶acaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yʉre. Cõmaje ãroje jã́ri yʉre, ĩame ji cʉyeno mácarõre. Aru d̶acaibi yʉre põeva ne cõenímenajiyepe ayʉ, arejacod̶a õ, Isabel.
Jesús ʉ̃i põetequinore cũinácʉ ángele ʉ̃i coyʉino
(Mt 1.18, 21)
26Isabel õi seis paiaviava micaco baedata, dinʉmʉita bedióva cojedeca ñai ángele Gabriede darorejamed̶a Jʉ̃menijicʉ, Galilea ãmicʉrõi, Nazaret ãmicʉriĩmaroi. 27Diĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, María ãmicʉco. Õ marejácod̶a David bácʉi pãramecʉ Joséi márepaco bacod̶ó. Õ ye cʉbedejacod̶a ʉ̃mʉque cãreja. Õi yebai darorejamed̶a Jʉ̃menijicʉ ñai ángelede. 28Õi yebai earĩ, yópe arejamed̶a Maríare ñai ángele:
—¿Me cʉcorʉ̃ mʉ? Mʉ Jʉ̃menijicʉi beoimomu. Mʉ́que cʉbi Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Maríare.
29Ʉbenita ñai ángele ʉ̃i nópe aiyede cuecumari, “¿Aipe ayʉ bárica ʉ̃ yʉre?” arĩ dápiarejacod̶a. 30Aru ñai ángele arejamed̶a ṍre:
—Ji coyʉiyede jidʉbejaco mʉ, María. Jʉ̃menijicʉ mʉre jecʉbi. 31Micateni, jʉed̶ocʉvacod̶omu mʉ. Mi jʉed̶ocʉvacojimʉ Jesús ãmicʉcʉyʉme ʉ̃ macʉyʉ́. 32Jabocʉ parʉcʉ bacʉyʉ́me mímacʉ bacʉyʉ́. Aru põeva arãjarama ʉ̃i borore, “Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi mácʉbe ʉ̃”. Ʉ̃i ñecu mácʉ, David bácʉpe, jabotede d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ mímacʉ bacʉyʉ́re. 33Israel bácʉi pãramena ne jabocʉ bacʉyʉ́me. Mímacʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i jaboteiye ye cũiméquiyebu, arejamed̶a Maríare.
34Maríacapũravʉ arejacod̶a ʉ̃́re:
—¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ, nópe ayʉ? Yʉ ye ʉ̃mʉque cʉbecotamu yʉ, arejacod̶a õ.
35Ñai ángelecapũravʉ arejamed̶a ṍre:
—Mʉre dacʉyʉme Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo. Aru Jʉ̃menijicʉ caivʉ pʉeno parʉcʉ ʉ̃i parʉé cʉquiyebu mʉ́que. Que baru mi jʉed̶ocʉvacojimʉ meacʉ baju bacʉyʉ́me ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi mácʉ bacʉyʉ́me ʉ̃. 36Aru miparĩmo Isabel, bʉcʉcovacari, micacobe õ máre. Caride “jʉed̶oeabeco”, ne aimo máco javeta seis paiaviava micacotamed̶a. 37Jʉ̃menijicʉ caiyede d̶aiye majibi. Que baru ye cʉbevʉ ʉ̃i d̶abeno, arejamed̶a Maríare ñai ángele.
38Aru arejacod̶a Maríacapũravʉ:
—Jʉ̃menijicʉi yebacacotamu yʉ. Mi aiyepe bajarṍri yʉre, arejacod̶a õ.
Coyʉrĩ bʉojarĩ, nʉrejamed̶a ñai ángele ṍre jocarĩ.
María õi jã́conʉino Isabede
39Dijãravʉai María nʉrejacod̶a maumejie cũináĩmaroi, cʉ̃racũai, Judea ãmicʉrijoborõi. 40Ĩmaroi earĩ, Zacaríai cʉ̃rami ecorejacod̶a õ. Aru ecorĩ jacoyʉrejacod̶a Isabede. 41Õi jápiaiyede Maríai jacoyʉiyede, õi mácʉ cújidejamed̶a õi yapibʉi. Aru Espíritu Santo dápiaicõjenejamed̶a Isabede. 42Que baru Isabel, yópe arĩ, cod̶oboborejacod̶a Maríare:
—¡Jʉ̃menijicʉ mʉre me jã́ri, mearo d̶acaquemavʉ mʉre caivʉ nomiva pʉeno! ¡Jʉ̃menijicʉ me jã́ri, mearo d̶acacʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re máre pʉeno baju! 43Cuecumari dápiaivʉ yʉ ji jabocʉi paco ji yebai õi cucodaiyede. 44Ji jápiaiyede mi jacoyʉiyede, jímacʉ torojʉcʉ cújibi ji yapibʉi. 45Mʉ jʉ arebu ángele ʉ̃i coyʉiye báquede mʉre. Mʉ dápiarebu Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre mʉre ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru Jʉ̃menijicʉ me teyʉbe mʉre. Torojʉvʉ mʉ, arejacod̶a õ.
46Aru María arejacod̶a:
Ji ũmei coreóvaivʉ ji jabocʉi parʉéde. 47Aru ji decocʉi torojʉvʉ Jʉ̃menijicʉre, yʉre mead̶aipõecʉre, boje. 48Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́quemavʉ yʉre, ʉ̃i yebacacore. Que baru caivʉ ijãravʉcavʉ “Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶aimome õ”, arãjarama yʉre. 49Ñai parʉcʉ baju d̶ayʉbe yʉre mearo ʉrarõre. Aru meacʉ bajube. Caivʉ apevʉ pʉeno meacʉbe ʉ̃. 50Cõmaje ãroje jã́ñʉme caivʉ ina pued̶aivʉre ʉ̃́re, javede aru caride máre. 51Ʉ̃i d̶aiyeque jã́d̶ovañʉme ʉ̃i parʉéde. Ina põeva ne baju me dápiaivʉre, apevʉ pʉeno meara dápiaivʉre, coavayʉbe. 52Ina jabova parʉrivʉre ne parʉéde ĩñʉme náre jocarĩ. Aru ina cõmaje ãrojarivʉre mearo d̶acayʉbe ʉ̃. 53Ina ãuyaivʉre yapide d̶ayʉbe me ãiyeque. Aru ina cʉve cʉvarivʉre jaroyʉbe cʉve cʉvabevʉva. 54Cad̶ateyʉbe ʉ̃i põevare, maja Israecavʉre, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́ri ãrʉé boje. 55Cũinátʉrʉ yávarejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, Abraham mácʉre aru ʉ̃i pãramenare máre, cainʉmʉa, arejacod̶a María.
56Cʉrejacod̶a Isabeque yóbecʉrã aviáva. Aru no yóboi copainʉrejacod̶a õi cʉ̃rami.
Juan Bautista ʉ̃i põeteino
57Dinʉmʉai Isabel jʉed̶ocʉvarejacod̶a ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩcʉre. 58Aru õi cad̶ajĩecavʉ, õ jivʉ máre, ne jápiaiyede õi borore Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́ñʉre ṍre, torojʉrejaimad̶a ṍque. 59Ocho paijãravʉa põeteniburu yóboi, sacerdoteva õi mácʉi cajede buraicõjeni judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe, d̶arãearejaimad̶a na. Aru ãmidorãjivʉ barĩdurejaimad̶a ʉ̃́re Zacarías, jípacʉpe. 60Ʉbenita jípaco arejacod̶a:
—Bi, Zacarías ãmemi. Ʉ̃ ãmicʉcʉyʉme Juan, arejacod̶a õ.
61Que teni ina põeva arejaimad̶a ṍre:
—Cʉbebi apecʉ mívʉ jẽnebore Juan ãmicʉcʉ, arejaimad̶a na.
62Aru ina põeva yaredejaimad̶a ne pʉrʉque jípacʉre, jẽniari jã́ivʉ ʉ̃́re, “¿Yécʉ ãmidocʉyʉrʉ̃ ʉ̃́re?” 63Que teni Zacarías jabióvarĩ jẽniarejamed̶a toivaivede. Aru toivarejamed̶a yópe: “Juan ãmicʉbi ʉ̃”. Que baru caivʉ pare dápiarejaimad̶a caiye iyede. 64Aru cũiná yávarĩ bʉ́rĩ, torojʉrĩ, mearore jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre Zacarías. 65Que baru caivʉ ina põeva, ʉ̃i cad̶ajĩecavʉ, cuecumarejaimad̶a na. Caiye iye borore borotedejaimad̶a caivʉ caino dijoborõi, Judea ãmicʉrijoborõcacũa cʉ̃racũai. 66Aru caivʉ ina jápiaivʉ, me dápiarĩ arejaimad̶a:
—¿Yécʉ baquidíca ñai jʉed̶ocʉ? arejaimad̶a na.
Aru Jʉ̃menijicʉ cad̶atedejaquemavʉ ʉ̃́re.
Zacarías ʉ̃i yávaino Jʉ̃menijicʉre
67Dinʉmʉre Espíritu Santo dápiaicõjenejamed̶a Zacaríare. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrejamed̶a:
68Torojʉvʉ yʉ Jʉ̃menijicʉque. Que baru mearore jívʉ yʉ maje jabocʉre, Israecavʉ maje mearore jímʉre. Cõmaje ãroje jã́ri ʉ̃i põevare, mead̶aibi majare abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ. 69Jʉ̃menijicʉ daroyʉbe majare cũinácʉ mead̶aipõecʉre, ʉ̃i põecʉ David bácʉi pãramecʉre. 70Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a: “Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉme mead̶aipõecʉre, ʉ̃i põevare mead̶aquiyepe ayʉ”. 71Majare mead̶aipõecʉ mead̶acʉyʉme majare maucʉvarivʉ ne parʉéde jarʉvarĩ. 72Que d̶acʉyʉme ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye báque boje maje jipocacavʉ bácavʉre aru ʉ̃i ãrʉmetebe boje “Yópe d̶arãjarevʉ”, ʉ̃i aino mácarõpedeca na mácavʉre. 73Jãve d̶acacʉyʉme majare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca majeñecu mácʉ Abraham mácʉre. 74-75Mead̶acʉyʉme majare maucʉvarivʉre jarʉvarĩ, maje memecarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore jidʉbevʉva maja, mearore dápiarĩ aru mearore d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́iyede cainʉmʉa, caride pʉ maje yainʉmʉita, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉre.
76Aru mamacʉre máre arejamed̶a Zacarías:
Mʉ, jímacʉ, coreóvarãjarama mʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre caivʉ pʉeno parʉcʉre. Que baru mʉ nʉcʉyʉmu maje jabocʉ jipocai. Coyʉcʉyʉmu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne põeva chĩori ne ãmeina teiyede, ne oatʉvarãjiyepe ayʉ ne d̶aiyede ʉ̃i daquiye jipocai. 77Coreóvare d̶acʉyʉmu mʉ ʉ̃i põevare, ne majinajiyepe ayʉ mead̶aquiyede náre. Ʉ̃́recabe ãrʉmetecʉyʉ ne ãmeina teiyede. 78Nópe d̶acʉyʉmu mʉ Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iye boje põevare ãnijãravʉ, majare mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i daquijãravʉ baquinói. Yópe mamajãravʉ miad̶áepe baquiyébu majare. 79Ãnijãravʉ baquinóre yávaiyede jãvene majide d̶acʉyʉme põevare majare mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́, yópe pẽoiye jã́re d̶aiyepe ina ñeminoi dobarivʉre, ina yainore jidʉrivʉre. Yópe máre pẽori maje cuiyepe, nopedeca cʉre d̶acʉyʉme majare cãrijimenoque. Jʉ̃menijicʉ majide d̶acʉyʉme caivʉ ina coreóvabevʉre ʉ̃i yávaiyede jãvene. Aru caivʉ majare cʉre d̶acʉyʉme cãrijimevʉva, arejamed̶a Zacarías.
80Bʉcʉrejamed̶a Zacaríai mácʉ. Parʉriũme cʉrejamed̶a. Aru macarõi, põecʉbenoi, cʉrejamed̶a, ʉ̃i coyʉrĩ bʉijãravʉ baquinó eaiyeta Israel bácʉi pãramenare.

Currently Selected:

Lucas 1: cub

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in

YouVersion uses cookies to personalize your experience. By using our website, you accept our use of cookies as described in our Privacy Policy