Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Jób 3

3
Rozhovor s priateľmi
Jób preklína deň svojho narodenia
1Potom sa Jób ozval a zlorečil dňu svojho narodenia, 2keď povedal:
3„Nech zhynie deň, keď som sa narodil,
a tá noc, čo povedala: ‚Chlapec sa počal.‘#Jer 15,10; 20,14-18
4Nech stemnie ten deň,
nech sa oň nezaujíma Boh zhora,
nech naň nezasvieti ani lúč svetla.
5Nech si ho kúpi tma,
nech na ňom spočinie tieň smrti
a nech sa ho cez deň zmocnia chmáry.#Jób 10,21-22; 28,3; Ž 23,4; Iz 9,2; Lk 1,79
6Tú noc nech schytia temnoty,
nech sa neraduje medzi dňami roka
a nech sa nezaráta do počtu mesiacov.
7Nech je tá noc neplodná,
nech v nej nezaznie nijaký jasot,
8nech ju preklínajú tí, čo zlorečia dňu,
čo sú schopní zobudiť Leviatana#3,8 Bájny morský netvor (porov. Jób 40,25), ktorý mal pohltiť slnko a tým uvrhnúť svet do temnoty chaosu..#Ž 74,14; 104,26; Iz 27,1
9Nech sa stemnejú jej večerné hviezdy
a nech márne čaká na svetlo,
lebo ho neuvidí, ani keď ranná zora otvorí viečka,
10pretože mi neuzavrela brány materského lona
a neskryla predo mnou trápenie.
11Prečože som sa nenarodil mŕtvy,
nezahynul som, len čo som vyšiel z lona matky?#Jób 10,18
12Prečo ma vzali na kolená
a načo ma nadájali prsia?
13Veď teraz by som nerušene ležal,
spal a odpočíval
14s pozemskými kráľmi a ich radcami,
ktorí si stavajú hrobky,#Iz 14,9-11; Ez 26,20; 32,18-30
15alebo s kniežatami, čo majú zlato
a plnia si domy striebrom.
16Alebo — tak ako potratený
a zakopaný plod, vôbec by som nebol,
tak ako deti, čo nikdy nevideli svetlo.#Jób 10,19; Ž 58,9; Koh 6,3
17Tam bezbožníci prestávajú zúriť
a odpočívajú vysilení.#Iz 57,2; Zj 14,13
18Všetkým väzňom tam dajú pokoj,
nepočujú hlas dozorcu.
19Je tam malý aj veľký;
a otrok je slobodný od svojich pánov.
20Prečo zmorený dostáva svetlo
a načo je život zatrpknutým v duši,
21čo čakajú na smrť, ktorá neprichádza?
Hľadajú ju síce viac ako ukryté poklady,#Sir 30,17; Zj 9,6
22čo sa radujú, ba plesajú,
keď nájdu hrob.
23Prečo dostáva svetlo muž, pred ktorým je skrytá vlastná cesta,
a za ktorým ju Boh uzavrel?#Jób 19,8
24Lebo mal by som jesť, ja však vzdychám
a môj nárek sa valí ako voda.#Ž 42,4; 80,6; 102,10
25Veď ma postihlo to, čoho som sa hrozil,
a to, čoho som sa bál, prichádza na mňa.
26Nemám pokoj, utíšenie ani oddych,
ale prišiel zmätok.“

Aktuálne označené:

Jób 3: SEBDT

Zvýraznenie

Zdieľať

Kopírovať

None

Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás

YouVersion používa súbory cookies na prispôsobenie tvojho zážitku. Používaním našej webovej stránky súhlasíš s používaním cookies tak, ako je popísané v našich Zásadách ochrany osobných údajov